Ekonomická diaľnica Dunaj

Podunajský environmentálny summit v Bukurešti

Bukurešť (TASR) - Problematika revitalizácie dunajsko-karpatského regiónu bola hlavnou témou environmentálneho summitu stredo- a východoeurópskych krajín, ktorý sa v pondelok konal v Bukurešti. Prezidenti a zástupcovia vlád 16 krajín na záver stretnutia podpísali dohodu zameranú hlavne na prepojenie hospodárskeho a environmentálneho rozvoja regiónu, ako aj zvýšenie spolupráce medzi verejným a súkromným sektorom. Sedem krajín - Rumunsko, Albánsko, Bosna a Hercegovina, Bulharsko, Chorvátsko, Macedónsko, Moldavsko a Slovensko - na summite zastupovali prezidenti, za ČR, Juhosláviu, Maďarsko, Poľsko a Rakúsko záverečnú deklaráciu podpísali predstavitelia vlád, respektíve diplomati.

V otváracom vystúpení britský princ Philip, vojvoda z Edinburghu, ktorý stretnutiu predsedal ako zástupca Svetového fondu pre ochranu prírody (WWF) - spoločne s rumunskou vládou ako organizátorom konferencie, zdôraznil, že ochrana životného prostredia a živočíšnych druhov môže byť efektívna len pri spolupráci všetkých zainteresovaných krajín. Dunajsko-karpatský región treba chápať ako jeden celok, vyhlásil manžel britskej kráľovnej Alžbety II. Koordinátor Paktu stability pre Balkán Bodo Hombach vyzval na podniknutie rýchlych krokov pre rozvoj regiónu a obnovenie voľnej plavby po Dunaji, ktorý je v Novom Sade blokovaný troskami mostov zničených pred dvoma rokmi počas náletov NATO proti JZR. Európsky veľtok Hombach označil za ekonomickú diaľnicu potrebnú pre obnovenie hospodárskeho života v regióne.

Dunaj a ekologická katastrofa na jeho prítoku - rieke Tisa - z minulého roka boli impulzmi pre zorganizovanie summitu. Po úniku kyanidu v zlatej bani v meste Baia-Mare uhynuli v Tise tony rýb. Účastníci stretnutia hovorili aj o vytvorení národných parkov a prírodných rezervácií, ktoré by mohli do hospodársky zanedbaných oblastí prilákať turistov. Prezident SR Rudolf Schuster vo vystúpení zdôraznil potrebu spolupráce pri riešení environmentálnych problémov karpatsko-dunajského regiónu, pričom poukázal na jeho unikátny charakter z hľadiska vzácnosti a rozsiahlosti ekosystémov. Pripomenul, že Slovensko pri ochrane Dunaja urobilo veľký krok vybudovaním účinných čistiarní odpadových vôd. Výsledkom, samozrejme, vrátane vplyvov a čistiacich zariadení na rakúskom úseku Dunaja je skutočnosť, že svetoznámy prírodovedec Jean-Jacques Cousteau mohol konštatovať, že úsek Dunaja okolo Bratislavy patrí medzi najčistejšie, dodal.

Prezident SR sa ďalej sústredil na myšlienku hľadania dokonalejších systémov včasného varovania. Za vzor si vzal návrh slovenskej strany na prípravu projektu Integrovaný manažment v karpatských povodiach - nástroje a implementácie, ktorý bol v roku 1999 prvýkrát prezentovaný na stretnutí ministrov životného prostredia krajín Vyšehradskej štvorky (V4) v Banskej Štiavnici. Schuster pobyt v Bukurešti využil aj na bilaterálne rozhovory s prezidentom hostiteľskej krajiny Ionom Iliescom, prezidentom Macedónska Borisom Trajkovským a moldavským náprotivkom Vladimirom Voroninom.