Vietor do Vnútra?

Peter Kasalovský

Vážený čitateľ, predpokladám, že ste videli a počuli na STV a v TV Markíza v predvečer Prvého mája generála Piptu. Vyhlásil, že už má k dispozícii informácie o organizátoroch rómskej kvázituristiky do Belgicka a iných štátov. Tej, ktorá jednoznačne poškodzuje záujmy Slovenskej republiky vo viacerých smeroch: v politickom, hospodárskom aj spoločenskom. Nielen poškodzuje, ale je vykonávaná úmyselne a na tejto podstate nemení nič, že je zakrývaná snahami občanov rómskeho pôvodu o poskytnutie politického azylu. Policajný prezident generál Pipta však jedným dychom oznámil verejnosti aj svoj názor, že nemôže proti organizátorom nič urobiť. Policajný prezident generál Pipta by mal podať demisiu, pretože nie je schopný zabezpečovať na svojej pozícii záujmy Slovenskej republiky a jej občanov. Ubezpečujem ho, že s touto úlohou by sa vyrovnali mnohí z mladších policajných dôstojníkov, pokiaľ by mali politickú podporu. Po vyše dvoch rokoch tejto kvázituristiky sa generál Pipta konečne vyjadril, že je bezbranný, resp. nevie, čo a ako vykonať.

Vážený čitateľ, predpokladám, že ste na uvedených kanáloch videli a počuli aj ďalšieho vysokého policajného dôstojníka plukovníka Angyala. Ten dokázal verejnosti oznámiť, že už niekoľko týždňov traja odborníci študujú materiály, ktoré by mali potvrdzovať trestnú činnosť vo vládnom paláci v súvislosti s realizáciou finančných prostriedkov z podporných fondov Európskej únie. Oznámil verejnosti, že zatiaľ bez takého výsledku, aby mohol byť už bývalý vysoký štátny úradník vyšetrovaný. Po takomto ozname by sme si mohli myslieť, že buď ním vyčlenení traja dôstojníci čítajú a analyzujú príliš pomaly, alebo majú problémy so svojou odbornosťou. Je tu aj taká možnosť, že doteraz nebol záujem práve ich nadriadených o výsledok. Pokiaľ aj v ostatných prípadoch závažného charakteru, keďže podľa neoficiálnych informácií by mohlo ísť o škodu značného rozsahu, nehovoriac už o medzinárodnej blamáži, sa postupuje takýmto vlažným tempom, tak v inom štáte by nikoho neprekvapila hromadná demisia predstaviteľov polície.

Vážený čitateľ, po minulotýždňovom veľavýznamnom a prakticky ničnehovoriacom a rezignujúcom vyjadrení gen. Pittnera vo funkcii ministra vnútra SR o definitívnom konci dvojročnej väzby ukrajinského štátneho príslušníka Olega T., ktorý bol označovaný takmer za páchateľa vraždy Jána Duckého, exministra a exgenerálneho riaditeľa SPP, a po dvoch spomínaných vyhláseniach som v značných rozpakoch z bezpečnostnej situácie. K tomu si prirátam neakčnosť polície v súvislosti s prepadom autobusu futbalistov FC Košice v Trnave alebo násilnosti s vraždou po koncerte v blízkosti sídla Prezídia policajného zboru. Čosi vážne naznačuje aj pondelková informácia TWIST-u, že z vyše šesťsto odcudzených osobných áut v hlavnom meste od začiatku roka sa iba každé dvadsiate vráti spať k majiteľovi. Mohol by som si prirátať aj iné pikantérie o činnosti a výsledkoch niektorých policajných zložiek, ale pred značnou časťou policajtov sa v duchu klaniam za neľahkú a nebezpečnú službu.

Policajní hodnostári na úrovni centra, krajov aj okresov majú dosť často blízko k pocitu, že sú neohroziteľní a neraz až všemocní. Nielen v Slovenskej republike, ale aj inde v civilizovanom svete. Avšak spravidla sú hodnotení podľa výsledkov svojich podriadených, majú aj nejakú morálnu zodpovednosť za škandály najrôznejšieho charakteru, ale v prípade tých našich sa to javí tak, že sú akoby navždy pripútaní k svojim stoličkám.

Peter Kasalovský