Fungujú závlahy = viac potravín

Umelým dažďom sme pokrývali len desatinu potrieb vlahy

Výmera 315-tisíc hektárov zavlažovanej poľnohospodárskej pôdy na Slovensku predstavuje skoro 13 percent z jej celkovej plochy. To nás zaraďuje v Európe v porovnateľnom klimatickom pásme medzi popredné krajiny disponujúce so závlahovým potenciálom. Z uvedenej výmery v súčasnosti využívame závlahy na vyše 286-tisíc hektároch, pričom tento intenzifikačný činiteľ agrosektora sa stáva priam strategickým faktorom potravinovej dostatočnosti krajiny. Mnohé zo závlahových systémov však naďalej chátrajú a ich využívanie je veľmi neefektívne. Všetky súvisiace technické objekty závlah až po hydrant vlastní štát. Aj keď sa napriek neľahkým finančným pomerom podarilo využiteľné závlahové sústavy v jednotlivých sezónach natlakovať a v hydrantoch bola disponibilná voda, poľnohospodári ju využívali len vo veľmi malom množstve. Jej odberom v uplynulých piatich až šiestich rokoch sme vlahovú potrebu na pôdach s vybudovanými závlahami pokrývali len na 9 až 13 percent. Príčin tohto stavu je niekoľko. Park závlahových strojov, ktorý je majetkom poľnohospodárov, zaznamenal v reťazci technického závlahového komplexu najväčší prepad. Za ostatné desaťročie sa takmer neobnovoval a jeho stav je kritický. Prieskum Výskumného ústavu meliorácií a krajinného inžinierstva ukázal, že z pásových zavlažovačov, ktorých máme nedostatok, je funkčných len 58 %. Z pivotových zavlažovačov funguje dokonca len polovica, čo dokazuje, že s existujúcimi závlahovými zariadeniami nemôžeme vôbec pokryť vlahovú potrebu v priemernom, tobôž nie v suchom roku.

Predsa len aký-taký náznak obratu sme zaznamenali práve v minulom roku. Vlani dodali závlahové sústavy takmer 88 miliónov kubíkov závlahovej vody. Po dlhšom čase tak krytie vlahovej potreby na zavlažiteľných plochách prekročilo objem 15 %. Čo sa týka množstva, predstavovalo to troj- až štvornásobok v porovnaní s predchádzajúcimi piatimi až šiestimi rokmi a až osemnásobný nárast oproti roku 1999, v ktorom, aj keď nepatril medzi suché roky, sa závlahou pokrylo menej ako 10 % vlahovej potreby pôdy.

Priebeh počasia za ostatné roky, najmä však v roku 2000, potvrdil nevyhnutnosť nielen udržiavať a prevádzkovať jestvujúce závlahové systémy, ale aj potrebu ich ďalšieho rozvoja. Na financovanie revitalizácie jestvujúcich hydromelioračných zariadení v rokoch 2001 až 2005 bude potrebné takmer 2,4 mld. Sk, z toho v tomto roku 334 mil. Sk. Návrh revitalizácie závlahových zariadení je nasmerovaný hlavne do najprodukčnejších poľnohospodárskych oblastí – Podunajskej nížiny, Žitného ostrova, povodia Čiernej vody a na Východoslovenskú nížinu. V ostatných oblastiach tam, kde hospodária prosperujúce podniky.

Klimatológovia upozorňujú na globálnu zmenu klímy, predovšetkým na zvýšenie teploty Zeme, ktorá v uplynulom storočí stúpla takmer o tri štvrte stupňa. Napríklad v Hurbanove od roku 1981 stúpla teplota viac ako o jeden stupeň Celzia a zrážky klesli o 15 %, pričom klimatológovia prognózujú ďalšie zvýšenie teplôt.

Vladimír Turanský