Problém pracovná neschopnosť

Benevolencia ošetrujúcich lekárov pri uznávaní dočasnej PN

Odvody, ktoré platia podnikatelia za svojich zamestnancov v zdravotníckej a sociálnej sfére, nie sú malé. Ale ani situácia s práceneschopnosťou našich občanov nie je jednoduchá. Napríklad Odbor lekárskej posudkovej činnosti Sociálnej poisťovne vykonáva každoročne aj vlastný rozbor vývoja PN pre chorobu a úraz na základe komentárov vedúcich útvarov zdravotníckych činností zo všetkých svojich pobočiek. Z vyhodnotenia analýz vyplýva, že najdôležitejšími faktormi, ktoré ovplyvňujú situáciu v procese uznávania dočasnej PN, sú: nepriaznivá situácia v zdravotníctve (zdokumentované v 27 pobočkách, čo je 71 %), dlhé čakacie lehoty na odborné vyšetrenia, zánik a útlm podnikov a z toho vyplývajúca nezamestnanosť, benevolencia ošetrujúcich lekárov pri uznávaní dočasnej PN, nesprávny životný štýl a životospráva. Veľmi dôležitým ukazovateľom vývoja dočasnej PN je priemerný čas trvania jedného prípadu pracovnej neschopnosti. Tento ukazovateľ sa oproti roku 1999 zvýšil o 0,76 dňa, je stále nepriaznivý a dosahuje hodnotu 26,06 dňa, ale s veľkými rozdielmi medzi okresmi. A práve v tejto súvislosti je veľmi dôležitá kontrola. V minulom roku v oblasti posudzovania spôsobilosti na prácu

posudkoví lekári

skontrolovali v ambulanciách 2943 ošetrujúcich lekárov. Z 1 467 673 novohlásených prípadov PN v rámci 44 759 kontrol posudzovania spôsobilosti na prácu skontrolovali 737 137, teda 50,2 % z celkového počtu. Z toho bolo uznaných za práceneschopných 137 836 pacientov. Nesúlad v posudzovaní medzi posudkovými a ošetrujúcimi lekármi zaznamenali v 22 pobočkách v 258 prípadoch. Akú šancu má však podnikateľ, ak si chce zistiť, či PN slúži svojmu účelu? Nuž, podľa našej platnej legislatívy sa môže napríklad spojiť s revíznym lekárom konkrétnej zdravotnej poisťovne a požiadať ho o preskúmanie prípadu. O diagnóze s ním, samozrejme, nebudú hovoriť, ale môžu zistiť, ako to s ochorením v skutočnosti vyzerá.

Dôvodom na radosť v tejto oblasti navyše nie je ani to, že sa v súčasnej situácii dostáva do problémovej situácie i samotné revízne lekárstvo. Všeobecná zdravotná poisťovňa prišla s koncepciou Spoločného inštitútu revízneho lekárstva, v ktorom okrem iného uvádza, že súčasný stav možno charakterizovať nielen celospoločenským nepochopením významu a úloh revízneho lekárstva, ale aj jeho nepochopením takmer celou zdravotníckou verejnosťou. Revízne lekárstvo sa chápe vraj predovšetkým

ako represia

a nie ako prevencia a komunikácia s klientom-poistencom. Stanovisko z ďalších poisťovní je viac ako nesúhlasné. Napríklad z Chemickej zdravotnej poisťovne Apollo uviedli, že tento materiál Spoločného inštitútu reflektuje, prípadne je poplatný dnešnej vízii ministra zdravotníctva o jednej zdravotnej poisťovni. Pre nezainteresovaných sa snaží byť barličkou plurality v zdravotnom poistení, ale po jeho hlbšom posúdení a prípadnej realizácii by bol faktickým „hrobom“ pluralitného systému zdravotného poistenia na Slovensku. Konkrétne pripomienky sú ešte tvrdšie: nie je pravda, že revízne lekárstvo sa chápe predovšetkým ako represia. Takéto postavenie má možno „v štátnej“ zdravotnej poisťovni. Revízne lekárstvo už v iných zdravotných poisťovniach tento stupeň vývoja prekročilo a napriek práci v prostredí s nedostatkom financií sa začína orientovať na klienta v zmysle jeho oprávnených nárokov na potrebnú zdravotnú starostlivosť. Manažmenty ostatných zdravotných poisťovní už dávno neočakávajú od revízneho lekárstva len represívne konania. Rezortné zdravotné poisťovne sú marketingovo zamerané a o svojich klientov a o dôveru poskytovateľov zdravotnej starostlivosti musia tvrdo „bojovať“. Len monopolne sa správajúca zdravotná poisťovňa si môže dovoliť „čistú represiu“. Rezortné zdravotné poisťovne sa orientujú na prevenciu či už revízneho lekárstva alebo zdravotnej starostlivosti. Nie je pravda, že neexistujú jednotné vykonávanie revíznej činnosti. Spoločné revízie, nielen v rámci Združenia zdravotných poisťovní SR, ale aj v spolupráci s VšZP odstraňujú nejednotnosť a nejednoznačný výklad Liečebného poriadku. Konštruktívne argumenty podporené pripomienkami majú niekoľko strán. Nuž

boj o monopol

v zdravotnom poisťovníctve môže mať rôzne podoby. Lenže pozícia revízneho lekárstva bude čoraz dôležitejšia a je celkom možné, že na ňu budú kladené aj väčšie nároky. Okrem iného aj preto, že prvých desať dní práceneschopnosti zamestnanca by mal v rámci pripravovaného zákona o sociálnom poistení hradiť zamestnávateľ. Takýto systém podľa Sociálnej poisťovne je bežný aj v iných krajinách, pričom zámerom je odľahčiť systém nemocenského poistenia. Otázne je, kde na to mnohí zamestnávatelia v súčasnej situácii zoberú. No jasné je, že určite budú mať väčší záujem zistiť, či takéto peniaze nejdú na „zdravých nemocných“.

Ľudmila Koníková