Snaha o presný súčet čísel

Prvé sčítanie bolo v Uhorsku v roku 1784

Novým fenoménom v novodobej histórii Slovenska sú pri terajšom sčítaní obyvateľov, domov a bytov, bezdomovci. Keď som sa kompetentných pýtal, ako sa s tým vyrovnajú, odpovedali, že obce vedia kde sa zdržiavajú, horšie to bude v mestách, ktoré prehľad o mieste ich „bydliska“ neraz nemajú. Znamená to, že štatistický verdikt nemusí byť presný, hoci aspoň jeden základný údaj - koľko nás vôbec je, mal by zodpovedať skutočnosti. Je totiž ťažké si predstaviť, že sčítací komisári, ktorých je približne 20 500, budú prehľadávať aj neuzamknuté pivnice, kolektory teplovodov alebo pôjdu do „katakomb“ napríklad pod bratislavský Hrad, či inak snoriť. Sčítanie ľudu patrí medzi štatistiky s najdlhšou históriou. Súpisy v minulosti slúžili najmä na správne, daňové a vojenské účely. V Uhorsku sa s nimi začalo v roku 1784 a opakovali sa v dvojročných cykloch. Sčítanie ľudu v roku 1857 sa považuje za medzník medzi feudálnymi súpismi a modernými sčítaniami. Prvé moderné sa uskutočnilo v roku 1869. Zákon z 29. marca uvedeného roku určil, že takáto štatistika sa bude vykonávať vždy k 31. decembru v rokoch končiacich nulou, teda v rokoch 1880, 1890. Prvé česko-slovenské sčítanie sa uskutočnilo k 15. februáru 1921. Okrem publikácií s výsledkami bol vydaný aj prvý štatistický lexikón obcí v Republike československej, osobitne za Čechy, Moravu a Sliezsko a za Slovensko. Sčítaním ľudu v roku 1961 sa začína nová etapa česko-slovenských populačných cenzov a jeho výsledky po prvý raz v histórii predstavovali vzájomné prepojenie údajov o obyvateľstve, domácnostiach, bytoch a domoch. Terajšie sčítanie je prvé, ktoré v plnom rozsahu pripravuje, organizuje a výsledky spracuje za Slovensko Štatistický úrad SR. Význam podčiarkuje aj skutočnosť, že je súčasťou celosvetového cenzu organizovaného na začiatku nového tisícročia.

Vladimír Turanský