Motorové vozidlo, dary, odpisy

Píšte na adresu redakcie, faxujte na číslo 07/6381 0413 alebo mailujte do schránky: nazory@hd-dennik.sk

Sme s. r. o. a účtujeme v sústave podvojného účtovníctva. Máme v majetku osobné motorové vozidlo, ktoré je raz v mesiaci využité aj na súkromné účely. Odpis tohto vozidla účtujeme na dve položky, jednu ako daňovo uznaný náklad, druhú ako nedaňový náklad. To znamená, že celkom najazdené kilometre rozdelíme na služobné účely a súkromnú jazdu, a toto percento potom použijeme pri výpočte odpisov. Je takýto postup správny?

- Uvedený postup považujeme za správny, lebo vychádza z ustanovenia § 28 ods. 6 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov. Pri odpisovaní hmotného majetku, ktorý sa iba sčasti používa na zabezpečenie zdaniteľného príjmu, sa do výdavkov zahŕňa pomerná časť odpisov, pričom pri odpisovaní dopravných prostriedkov podľa § 24 ods. 2 písm. a) zákona sa pomerná časť vypočíta z limitovanej vstupnej ceny. V praxi sa pre výpočet pomeru daňových a nedaňových odpisov používajú práve odjazdené kilometre.

Náš podnik oslávil okrúhle jubileum svojho trvania. Pritom na slávnostnom stretnutí poskytol zo sociálneho fondu svojim bývalým zamestnancom vecné spomienkové dary. Ako sa tieto spomienkové dary zdania?

- V zmysle § 3 ods. 4 zákona č. 366/1999 Z. z. dar nie je predmetom dane z príjmov fyzických osôb, s výnimkou daru prijatého v súvislosti s výkonom činností podľa § 6 zákona. Podľa § 6 ods. 1 sú príjmami zo závislej činnosti príjmy tak zo súčasného, ako aj z predchádzajúceho pracovnoprávneho vzťahu. Takými príjmami sú aj jednorazové príjmy v akejkoľvek forme plnenia poskytnuté v súvislosti s výkonom závislej činnosti (§ 6 ods. 3 zákona). Z uvedeného odvodzujeme, že vecné spomienkové dary pre bývalých zamestnancov predstavujú príjem zo závislej činnosti, ktorý by mal zdaniť zamestnávateľ.

Pre úplnosť podotýkame, že podľa § 6 ods. 8 bod 8 cit. zákona (v znení novely č. 466/2000 Z. z.) je od dane z príjmov oslobodený nepeňažný príjem zamestnanca zo sociálneho fondu, a to najviac do výšky 2000 Sk ročne. Pritom do limitnej výšky 2000 Sk sa nezapočítava hodnota ostatných plnení poskytnutých zo sociálneho fondu uvedených v ustanovení § 6 ods. 8 cit. zákona (napr. hodnota stravovania zo sociálneho fondu). Toto nové ustanovenie zákona má zjednodušiť zdaňovanie príjmov zo sociálneho fondu (napr. vecný dar bývalému zamestnancovi).

Sme akciová spoločnosť so sídlom v SR a naša materská spoločnosť sídli v ČR. Sme súčasťou skupiny podnikov, pričom podnikom v skupine predávame svoje výrobky za ceny, v ktorých je kalkulovaný nižší zisk ako pre ostatných nezávislých odberateľov. Je táto cena obhájiteľná podľa právnej úpravy v roku 2001 vykonanej zákonom č. 466/2000 Z. z.?

- Zákon č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov obsahuje úpravu vzťahov tzv. závislých osôb (§ 23 ods. 6 až 9 a tiež v § 23a). Ceny používané medzi závislými osobami môžu byť predmetom posúdenia správcom dane či nie sú nižšie oproti cenám medzi nezávislými osobami v porovnateľných vzťahoch (princíp nezávislého vzťahu). Pritom zákon definuje závislé osoby ako osoby personálne alebo majetkovo prepojené. Ide o tzv. transferové oceňovanie, keď sa pomocou ceny presúva zisk do subjektu, kde je jeho zdanenie výhodnejšie.

Cezhraničné vzťahy upravuje § 23 ods. 7 a § 23a cit. zákona. Na zistenie potenciálneho rozdielu nedovoleného transferového ocenenia sa použije niektorá z metód vychádzajúcich z porovnávania ceny (metóda porovnateľnej nekontrolovanej ceny, metóda opakovanej predajnej ceny, metóda zvýšených nákladov) alebo z porovnávania zisku (metóda delenia zisku, metóda čistého obchodného rozpätia), alebo ich vzájomná kombinácia, alebo iné metódy, ak ich použitie je v súlade s princípom nezávislého vzťahu.

V tejto problematike je veľká nestálosť právnej úpravy. Aplikáciu právnej úpravy platnej na rok 2001 (novela č. 466/2000 Z. z.) ukáže až daňová prax. Táto právna úprava preberá prístupy Smernice o transferovom oceňovaní pre nadnárodné spoločnosti a správu daní, ktorá bola uverejnená aj v slovenskom preklade vo Finančnom spravodajcovi č. 14/1997 a č. 20/1999. V podmienkach roku 2001 je potrebné venovať tejto téme primeranú pozornosť. Na zmiernenie prípadnej neistoty môže daňovník písomne požiadať správcu dane o odsúhlasenie použitej konkrétnej metódy oceňovania. Ak správca dane odsúhlasí daňovníkom navrhnutú metódu, uplatní sa táto metóda najmenej počas jedného zdaňovacieho obdobia, pričom k jej zmene nemôže dôjsť počas zdaňovacieho obdobia.

Podľa čoho si firma stanoví sadzbu účtovných odpisov? Po rozdelení firmy na dva právne subjekty možno sadzbu účtovných odpisov zmeniť?

- Účtovné odpisy upravuje § 28 zákona č. 563/1991 Zb. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a tiež Postupy účtovania pre podnikateľov č. 3177/1998-KM (trieda 0, článok IV). Hmotný investičný majetok sa odpisuje s ohľadom na opotrebovanie zodpovedajúce bežným podmienkam jeho používania. Nehmotný investičný majetok sa odpíše najneskôr do 5 rokov od jeho obstarania. V prípade rozdelenia si každý samostatný právny subjekt - účtovná jednotka zostavuje samostatný odpisový plán účtovných odpisov.

Pre úplnosť ešte poznamenávame, že v prípade daňových odpisov by sa uplatnil postup daňového odpisovania podľa § 30 ods. 2 s použitím § 26 ods. 11 a ods. 12 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov. Predpokladáme, že ide o rozdelenie obchodnej spoločnosti podľa § 69 ods. 4 Obchodného zákonníka, kde novovzniknuté spoločnosti sú právnym nástupcom zaniknutej spoločnosti. Pri rozdelení prechádza časť imania na novovzniknutú spoločnosť spravidla v pôvodnom ocenení (investičný majetok aj s oprávkami). Právny predchodca by si uplatnil odpisy vo výške jednej polovice a podobne právny nástupca.

Ing. Vladimír Pastierik

HZ Prievidza, s. r. o.