Spotrebiteľská nedôvera

Dôvera občanov Slovenska v ekonomický rast krajiny vykazuje už dlhší čas jasne negatívnu tendenciu. Vládne vysoká miera nezamestnanosti, úrokové sadzby v bankách nedosahujú ani priemernú úroveň inflácie, ceny benzínu sa šplhajú do závratných výšok, navyše kurz amerického dolára v porovaní s domácou menou sa nachádza na rekordne vysokých hodnotách. To sú len tie najzákladnejšie fakty, ktoré aj tomu najzarytejšiemu optimistovi odoženú úsmev z tváre. Pokles spotrebiteľskej dôvery je podložený aj štatisticky. Posledné zozbierané údaje, ktoré spracoval Štatistický úrad SR (ŠÚ SR) vo svojom Spotrebiteľskom barometri ŠÚ SR, dostane vláda na stôl už túto stredu. S istou dávkou humoru by sme mohli index spotrebiteľskej dôvery, ktorý sa vykompiloval na základe zozbieraných údajov, nazvať skôr indexom spotrebiteľskej nedôvery. Oproti poslednému štatistickému zisťovaniu v januári tohto roka klesol tento index v apríli o 5,7 bodu a dostal sa tak na záporných 32 bodov, čo je ešte nižšie ako jeho dlhodobý priemer - 30,2 bodu. Spotrebiteľská dôvera Slovákov je tak v porovnaní so susednými krajinami z regiónu strednej a východnej Európy podstatne nižšia, o porovnaní so štátmi Európskej únie už ani nehovoriac. Podľa barometra ŠÚ SR sú až tri štvrtiny obyvateľov SR toho názoru, že hospodárska situácia sa za uplynulý rok zhoršila. Smutne vyznieva fakt, že až 57 % Slovákov ráta s ďalším priťažením aj v nasledujúcich 12 mesiacoch. Súčasné podmienky na sporenie označilo v podstate za dobré len asi 15 % obyvateľov, pritom až 76 % si myslí, že momentálne na to nie je vhodný čas. Od výplaty k výplate žije podľa prieskumu 38 % ľudí, jedna štvrtina má dlhy alebo žije z úspor a len 35 % ľudí dokáže sporiť. Ani výhľad do budúcnosti nie je práve ružový. Len 23 % opýtaných si myslí, že si v blízkej budúcnosti nasporí nejaké finančné prostriedky. Takmer všetci ostatní, čiže asi 74 %, však považuje pravdepodobnosť, že sa im počas nasledujúcich 12 mesiacov podarí niečo ušetriť, za veľmi chabú.

Čo sa týka vzostupu výmenného kurzu dolára oproti korune treba priznať, že prvotná príčina nie je na Slovensku, hoci následné dôsledky poklesu kurzu na našu ekonomiku nie sú práve potešiteľné. Drahší dolár ešte viac predražuje už aj tak drahú ropu, čo negatívne pociťujú najmä motoristi. Slovenská mena je však viazaná na euro, ktoré v porovnaní s dolárom výrazne stráca, od svojho vzniku v januári 1999 kleslo oproti doláru o 30 %. Slovenský občan sa tak pozitívnej zmeny kurzu dolára dočká len vtedy, keď euro získa späť svoju pozíciu oproti doláru. Dúfajme len, že to bude už čoskoro.

Ivana Sedliaková