Úspech a zároveň i strach

Išlo v predohrávke o predzvesť budúcnosti?

Lepšie povzbudenie pred nedávnymi parlamentnými voľbami v Taliansku si Silvio Berlusconi od svojho futbalového klubu AC Miláno ani nemohol želať, ako keď jeho červeno-čierni hráči zo San Sira výpraskom 6:0 vyprevadili v milánskom derby večného rivala Inter. Lenže už ako volebný víťaz zažil Berlusconi vo štvrtkovej predohrávke 31. kola domácej Serie A (zápas sa na milánskom štadióne San Siro predohrával z dôvodu zabezpečenia dôkladnej prípravy športového komplexu na finále LM, ktoré sa hrá v stredu) sklamanie. AC Miláno podľahol Fiorentine 1:2 a čo je najhoršie, klesol na 5. miesto v tabuľke a prakticky stratil nádej na účasť v budúcoročnej najprestížnejšej klubovej súťaži na starom kontinente v Lige majstrov.

Keď v roku 1994 odchádzal Berlusconi z volieb s víťazným vavrínom, najpopulárnejší taliansky šport bol závisťou pre Európu, a práve jeho AC Miláno sa pýšilo vizitkou jedného z najlepších mužstiev na svete. Bolo to i zásluhou nezabudnuteľného futbalového predstavenia vo finále LM, v ktorom AC Miláno prevalcovalo FC Barcelonu 4:0. Lenže aká bola sínusoidová krivka úspešnosti Berlusconiho politického života, akási analógia nastala aj vo futbalovej sláve krajiny z Apeninského polostrova. Dnes Berlusconiho AC Miláno, ako aj celý taliansky futbal prechádza akýmsi krízovým obdobím. Talianske kluby zlyhali v najvyšších európskych súťažiach, na štadiónoch pretrvávajú vlny násilia a rasizmu, prepukol škandál o dopingu futbalistov či v súvislosti s falošnými pasmi zahraničných hráčov. Preto sa vynorili otázky po prehre AC Milána s Fiorentínou, či nejde o akúsi predzvesť budúcnosti. Berlusconi je považovaný za najbohatšieho muža krajiny. Vlastní okrem zbierky, odhadovanú asi na 11 miliárd dolárov, troch televíznych staníc, najväčšej talianskej reklamnej agentúry, najväčšieho talianskeho vydavateľstva i futbalový klub AC. Je jeho prezidentom. S blížiacim sa začiatkom Berlusconiho politických povinnosti sa však objavili obavy, že by mohol klub zanechať. „Ak konflikty záujmov donútia Silvia Berlusconi opustiť AC, som pripravený prevziať jeho funkciu. Zvažujúc fakt, že futbal je viac srdcovou záležitosťou ako predmetom biznisu, dúfam, že nasledujúcich päť rokov zostane prezidentom. Bez neho by som sa cítil ako sirota,“ vyslovil sa viceprezident AC Adriano Galliani. Asi vie, prečo to hovorí, veď sa hovorí, že finančné dotácie pre klub zaisťuje v najväčšej miere práve ešte úradujúci prezident, ktorý obchodné aktivity veľmi úzko prepojil cez niekoľko športových klubov a odvetví. A veľmi ľahko by sa mohlo stať, že prameň príjmov by mohol rýchlo vyschnúť s jeho odchodom.

Monica Torri, Miláno