Privatizácia SPP je čoraz viac politickou otázkou

„Zlatá nosnica“ dvíha adrenalín aj koalície

Privatizácia š. p. Slovenský plynárenský priemysel sa neuskutoční v takom harmonograme ako kompetentní avizovali ešte pred pár mesiacmi. Aj keby napríklad k transformácii SPP na akciovú spoločnosť naozaj malo dôjsť už k 1. júnu (najskôr to malo byť k 1. 1. 2001, potom k 1. 4. alebo k 1. 5. 2001), no s výnosmi z privatizácie 49-percentného balíka akcií zlatej nosnice slovenskej ekonomiky sa podľa informácií z minulotýždňového rokovania vlády SR ráta až v budúcom roku. Iste, privatizácia takého lukratívneho podniku by nemala byť limitovaná časovým faktorom, lebo zbytočné uponáhľanie môže spôsobiť chyby, za ktoré zaplatíme v konečnom dôsledku všetci, ale... Ale na druhej strane sa včas malo určiť, ako predísť spolitizovaniu celej transakcie. Keďže sa tak nestalo a predvolebný boj sa pomaly, ale iste približuje, spory okolo privatizácie sa začínajú aj v samotnej koalícii. Stačí pripomenúť roztržku okolo komisie, ktorá má dohliadať nad transparentnosťou celého procesu, či výhrady k návrhu privatizačného poradcu predať - podobne ako pri Transpetrole - celý 49-percentný balík akcií strategickému investorovi. No za predaj aspoň časti akcií na kapitálovom trhu sa stavajú napríklad aj predstavitelia Burzy cenných papierov. Okrem iného upozorňujú, že predaj akcií prostredníctvom kapitálového trhu je najtransparentnejší spôsob, prinesie minimalizáciu rizika korupcie a najobjektívnejšiu cenu. Zdôrazňujú tiež prínos takého kroku na podporu domáceho kapitálového trhu a vyzdvihujú výhody vzniku verejnej spoločnosti (verejne obchodovateľných cenných papierov). No názor privatizačného poradcu je bližšie druhému táboru odborníkov. K ich argumentom patrí napríklad pozícia jednotlivých záujemcov v tomto regióne (viacerí z nich už pôsobia na trhu v okolitých krajinách), potenciálne prínosy z otvárania sa trhu s plynom či pripravovaná privatizácia českého Transgasu. Stačí sa totiž pozrieť na plynárenskú mapu Európy a každý pochopí, že efekty zo získania výraznejšieho podielu v SPP môžu rýchlo prevážiť ponúknutú cenu. V každom prípade však konečný verdikt o tom, koľko percent akcií SPP sa predá zahraničnému investorovi a koľko sa predá cez kapitálový trh, povie vláda SR. Pripomeňme, že ešte vlani v lete sa nemecký Ruhrgas, francúzsky Gaz de France a taliansky SNAM rozhodli ísť spoločne ako konzorcium do privatizácie určenej časti SPP. Pred niekoľkými dňami svoj oficiálny záujem o účasť na privatizácii deklarovalo aj ďalšie konzorcium . Vytvorila ho nemecká spoločnosť RWE Gas (v súčasnosti držiteľ 40-percentného podielu v a. s. Nafta Gbely) a AG a Wintershall AG (cez svoju dcérsku spoločnosť Wingas, ktorá je spoločným podnikom s ruským Gazpromom, a má významnú pozíciu v medzinárodnom obchode). Predbežný záujme vyslovila aj španielska Union Fenosa, EBRD a ďalšie významné európske a zámorské spoločnosti. Ponúkanú cenu i samotný vstup potenciálnych uchádzačov však môže ovplyvniť nielen stále nedotiahnutá kauza Duckého zmeniek, ale najmä otázniky nad postupnosťou liberalizácie cien plynu. Aj keď nám viacerí predstavitelia potenciálnych investorov potvrdili, že sú ochotní akceptovať určitú postupnosť v liberalizácii cien plynu, dlhodobo budú asi ťažko ochotní doplácať rozdiel medzi nákupnou a predajnou cenu, ako to robí SPP, čo sa však negatívne prejavuje na jeho hospodárskych výsledkoch. Navyše, ak prioritou predaja časti najlukratívnejšieho podniku je cena a tiež investície do rozširovania trhu s plynom, sú namieste obavy o tom, či sa množiace výroky s prihrievaním si politickej polievočky nepodpíšu pod jej zníženie. Ťažko totiž očakávať, že napríklad vyjadrenia o možnom prehodnotení a revidovaní privatizácie SPP po voľbách presvedčia záujemcov, aby ponúkli čo najviac.

Zdena Rabayová