Praktiky, o ktorých sa nehovorí

Čo všetko sa môže, keď sa chce, premietať do ceny lieku

V medicínskych kruhoch sa o tom všetkom vie. Aj v ministerských a vo farmaceutických. Okrem iného aj preto, že sa ich táto problematika určitým spôsobom týka. Ide o marketingové až úplatkárske praktiky, ktoré sa v konečnom dôsledku prejavia v cene lieku. Prvou cestou, pre bežnú populáciu nie veľmi nápadnou, sú odborné schôdze a sympóziá, ktoré usporadúvajú farmaceutické firmy o rozličných ochoreniach a možnostiach liečby. Súčasťou bývajú recepcie alebo len bufetové švédske stoly či obložené chlebíky a, samozrejme, darčeky pre lekárov. No to nie je najväčšia ekonomická investícia organizátorov. Najdôležitejší býva odborník známy v medicínskom svete, ktorý o lieku a terapeutických možnostiach prednáša. Nezainteresovaných by možno prekvapilo, že jeho honorár je približne 100-tisíc Sk, samozrejme, nie brutto. A tzv. sympózium často trvá „až“ jeden-dve hodiny. Ďalšou schodnou cestou je tzv. kongresová turistika, cesty na odborné podujatia do vzdialených atraktívnych krajín, ktoré si lekár zo svojho platu a nemocničné zariadenie zo svojho rozpočtu v žiadnom prípade nemôže dovoliť zaplatiť. No a potom sa spája príjemné s užitočným. Lekárom, ktorí sa pri predpisovaní určitých liekov firme osvedčili, sa postarajú nielen o súkromný zájazd, ale aj o exkluzívnu dovolenku pre celú rodinu. A tak sa nám dostávajú na trh a k pacientom lieky, o ktorých firmy rozhodli, že chcú, aby sa tam dostali. Otázka však znie, prečo sa im tak u nás darí? Nuž v takýchto prípadoch by stálo svedectvo proti svedectvu, praktiky sú prepracované, ťažko v našich podmienkach určiť, kde sa končí marketing a kde sa začína korupcia. Navyše sa v tomto vlaku u nás vezú aj ministerskí úradníci, niektorí členovia kategorizačnej komisie, ba i určité osobnosti z poisťovacieho sveta. Možnosť majú vlastne všetci, ktorých sa lieková politika čo len okrajovo týka. Spomeňme si len, koľké škandály sprevádzali kategorizácie liekov...

Štúdia Svetovej banky a USAID o korupcii v zdravotníctve na Slovensku potvrdila, že farmaceutické firmy využívajú zlú ekonomickú situáciu v rezorte a stále prerábané, dopĺňané a novelizované zákony. Vyzerá to tak, že u nás nie sú jasne stanovené pravidlá tejto hry. A aj preto možno pomerne ľahko získať takýchto postsocialistických klientov. Podľa získaných informácií nejde iba o lekárov. Čím vyšší post dotyčný zastáva, tým je väčšia jeho právomoc a prirodzene i cena. Nemožno zabudnúť, že aj tieto atraktívne marketingové aktivity musí niekto zaplatiť. V konečnom dôsledku sa premietnu do cien tých liekov, ktoré užívajú naši pacienti.

Ľudmila Koníková