Za premrhaný čas bude účet

Nevedomosť či záujem skresliť letiskové poplatky?

V poslednom období sa veľa hovorí o možnej privatizácii bratislavského letiska. Pritom odborníkom je dávno jasné, že akékoľvek nepremyslené a neodborné riešenie budúcnosti tohto letiska môže mať katastrofálne dôsledky nielen pre samotné letisko, ale aj civilné letectvo na Slovensku. Pri myšlienke možnej privatizácie sa argumentuje aj slovami, že vedenie letiska nerobí dobrú obchodnú politiku. V tejto súvislosti možno citovať slová ministra dopravy J. Macejka, ktorý na nedávnej tlačovej porade okrem iného povedal: „Naše letisko obchádzajú zahraničné letecké spoločnosti aj preto, že pristávacie poplatky sú v porovnaní so zahraničnými letiskami (Madrid, Paríž, Brusel) až dvojnásobné a cena paliva je na bratislavskom letisku tiež vyššia než na zahraničných letiskách až o 20 %.“ Aká je objektívna realita, na to sme sa spýtali v závere minulého týždňa pri prezentácii Slovenskej správy letísk jej generálneho riaditeľa Ing. Juraja Mitka, ktorý na okraj poplatkov na bratislavskom letisku povedal: „Celá poplatková kauza, dovolím si povedať, vznikla veľmi nešťastne. Niekto vybral náš pristávací poplatok a mechanicky ho porovnal s poplatkom na zahraničných letiskách. Neuvedomil si, že veľké európske letiská majú inú obchodnú politiku ako my. Konkrétne Brusel má pristávací poplatok približne 6 USD, na porovnanie u nás je to 9 USD. Pristávací poplatok nie je však jediná platba, ktorú dopravca inkasuje na letisku. Musíme sa na to pozerať zo širšieho hľadiska, pretože let a pristávanie, to je celý blok platieb, ktoré dopravca musí zaplatiť. Tento komplexný balík platieb je podstatný a nie či jeden z poplatkov je toľko alebo toľko. Čiže, dopravcu primárne zaujíma, koľko zaplatí za všetky poplatky. V tomto smere letisko v Bratislave rozhodne nie je najdrahším v Európe, ale patríme do lacnejšej polovice európskych letísk.“

Letisko v Bruseli a ďalšie majú rozdielnu obchodnú politiku, inú než letiská u nás. Ľahko pochopiť aj prečo. Napríklad letisko v Bruseli ročne použije 15 miliónov pasažierov. Londýnsky Heatrow dokonca 45 miliónov cestujúcich. Generálny riaditeľ Slovenskej správy letísk J. Mitka dodáva: „Na spomínanom londýnskom letisku sa denný počet letov pohybuje okolo 700 letov, čiže aj celá letová infraštruktúra a poplatky na letisku sa konštruujú a aj platia inak, ako u nás. Nevidím však ani dôvod, prečo by sme mali byť najlacnejší, veď cena sa spája aj s kvalitou a poskytovanými službami.“ Iná situácia je na bratislavskom letisku z hľadiska cien leteckých pohonných látok, kde je zainteresovaný nielen výrobca Slovnaft, ale aj bratislavské letisko so svojimi skladovacími kapacitami a firma ESSO, ktorá robí nákup a predaj pohonných látok. Aj tu si však treba povšimnúť podmienky. Približuje ich generálny riaditeľ SSL J. Mitka: „Treba si uvedomiť aj objemy paliva. V Bratislave ročne použijeme 15 miliónov litrov paliva, v susednom Schwechate 720 miliónov litrov, v Prahe 240 miliónov litrov, v Mníchove 750 miliónov litrov. Cena pohonných látok od výrobcu je prakticky porovnateľná všade v Európe. Rozdiely v cene vznikajú fixnými nákladmi, ktoré sú u nás na 15 miliónov litrov spotreby vyššie než na iných frekventovanejších letiskách, pretože skladovacie priestory boli budované na inú spotrebu, podstatne vyššiu, než je teraz potrebná, čo, pochopiteľne, ovplyvňuje aj náklady na ich prevádzku, čo sa premieta aj do ceny benzínu.“

Jozef Kunik