Čím skôr to bude, tým lepšie

Hovoríme s generálnym riaditeľom DDP Lipa Ivanom Medovičom

Počas mája venujeme zvýšenú pozornosť aktuálnym otázkam doplnkového dôchodkového poistenia (DDP). V snahe priblížiť jeho fungovanie oslovili sme štyroch predstaviteľov jednotlivých DDP, ktoré pôsobia na slovenskom trhu. Na zmeny, ktoré priniesla novela zákona č. 123/1997 Z. z. o DDP v oblasti daňovo uznateľných nákladov z príspevkov na doplnkové dôchodkové poistenie, sme sa spýtali generálneho riaditeľa DDP Lipa Ivana Medoviča.

V koncepcii reformy sociálneho poistenia, ktorú vypracovalo ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, je stanovené, že prvý pilier, tzv. základný zákonný pilier, by mal zabezpečiť dôchodcovi príjem v dôchodku vo výške 50 až 60 % jeho priemerného príjmu v aktívnom veku a výplata dávok z DDP by mala dosahovať až 20 až 25 % jeho priemernej mzdy v aktívnom veku. Ako dlho by si mal človek šetriť, aby dosiahol takúto výšku dávok?

- Ideálne by bolo, keby začal sporiť hneď ako sa stane ekonomicky aktívny. Ak začne v 25, tak do 60 to vychádza, že si bude prispievať na budúci dôchodok po obdobie 35 rokov. Ale pokiaľ sme pri koncepcii, tak treba jednoznačne rátať so zrovnoprávnením žien a mužov, s tým že budú mať rovnaký odchod do dôchodku. Ak si niekto 35 rokov prispieva aj malými sumami, tak sa dostane na taký účet, že potom mu, samozrejme, 20 - 25 % ktorákoľvek poisťovňa bez problémov zabezpečí. Keď si zoberieme, že systém DDP funguje od roku 1996, tak, samozrejme, tie dávky nemôžu byť tak veľké. Avšak na to, že fungujeme tak krátky čas, sú dávky relatívne dosť veľké. Do konca minulého roka bolo možné prispievať väčšími sumami, ktoré znižovali základ dane. Teraz je daňové zvýhodnenie príspevkov obmedzené na 10 % z hrubej mzdy, maximálne 24-tisíc Sk ročne. Tí, ktorí sú skorších ročníkov, tak ak nechcú, aby im peniaze boli zdanené dvojmo, nevytvoria si dostatočný objem finančných prostriedkov. Tých 24-tisíc Sk, to nie je tak veľká suma. Maximálna výška dôchodku od štátu sa momentálne pohybuje okolo šesťtisíc Sk. Pre poistenca, ktorý nechce, aby jeho príspevky boli dvakrát zdanené, zaniká šanca nasporiť si na dôchodok vyššiu dávku. DDP má záujem rokovať s ministerstvom financií, aby v rámci daňovej reformy bolo možné rozčlenenie do niekoľkých vekových kategórií. Napríklad, kategória poistencov vo veku od 50 do 60 by mala mať ten objem daňových úľav väčší. Napríklad my sme navrhovali, aby hranica v tomto veku bola 100-tisíc Sk, ale zatiaľ sa nám to nepodarilo.

Nie je potom klient diskriminovaný, keďže on nemal šancu do tohto systému vstúpiť skôr?

- Má jednu výhodu v tom, že môže do tohto vstúpiť pri tom daňovom zvýhodnený maximálne 10 %, čiže 24-tisíc Sk a zároveň môže získať príspevok od zamestnávateľa, ktorý, ak ich chce zvýhodniť, môže rozdeliť príspevky na svojich zamestnancov do niekoľkých kategórií. Na tých, ktorí sú vo vyššom veku, môže prispievať viac. Zamestnávateľ sa môže rozhodnúť, či bude prispievať a koľko.

Zamestnávateľ je istým spôsobom obmedzený, keďže si zo základu dane môže odpísať len maximálne 3 % z platu všetkých poistených zamestnancov.

- Môže to rozdeliť, môže dať napríklad každému určitý fixný nízky vstupný objem finančných prostriedkov, ktorým mu bude prispievať a na konci roka môže využiť doplatenie vo forme mimoriadnych príspevkov, čo znamená, že si spočíta či mu to vychádza, či má peniaze na takéto prilepšenie svojim zamestnancom. Ak by im tie peniaze dal v plate, tak by musel platiť ďalšie odvody do sociálneho fondu, do zdravotných poisťovní atď. Poistenec má potom vyšší daňový základ, vyššie daňové odvody, vyšší základ na odvody do sociálnej i zdravotnej poisťovne. Teoreticky to prirovnám, z tej stokorunáčky priplatenej k platu nedá zamestnávateľ sto korún, ale dal by hypoteticky stotridsať, a ten poistenec, ak by toto dostal k platu, tak by dostal napríklad len 80 korún. Keď to dá na DDP, tak to pre zamestnávateľa znamená náklady vo výške sto korún, pre zamestnanca je to takisto sto korún. Štát pritom však nestráca, spätne sa mu to vracia. Pretože títo ľudia, ktorí si potom požiadajú o dávku, nezaťažujú štátny rozpočet a nepadnú do záchytnej sociálnej siete. Dôchodcovia, ktorým ich dôchodok nestačí na pokrytie základných výdavkov, musia prísť do Sociálnej poisťovne a povedať: som sociálny prípad. Ak splní všetky podmienky, ktoré mu stanovuje zákon, tak štát je povinný v rámci sociálnej starostlivosti priplácať. Ak však dostane dôchodok od DDP, tak nepadne do záchytnej sociálnej siete.

A čo keď zamestnanec po čase stratí zamestnanie?

- Podľa zákona má nárok na vrátenie svojich príspevkov tzv. odstupné, ak stratil zamestnanie z dôvodu organizačných zmien jeho zamestnávateľa. Podľa dávkového plánu DDP Lipa je možné, aby ten, kto bol u nás poistený, mal už po roku nárok na výsluhový dôchodok, pričom výsluhový dôchodok sa u nás ráta tak, že 50 % z celého individuálneho účtu je potom prepočítaných, keď o to poistenec požiada a dostáva ho vyplácaný. To znamená, že keď sa dostane do zlej finančnej situácie, napríklad stratí zamestnanie, tak si môže takýmto spôsobom pomôcť. Tých ďalších 50 % zostáva v DDP, naďalej sa zhodnocujú a sú pripravené na to, keď poistenec požiada o doplnkový starobný dôchodok. Je to veľmi variabilné. Týmto spôsobom si môže nezamestnaný pomôcť, keďže štát mu bude vyplácať dávky v nezamestnanosti a ďalšie príjmy mu budú plynúť z DDP. Samozrejme, takéto prilepšenie je možné aj v iných krízových situáciách, ak človek napríklad v rámci zhoršeného zdravotného stavu potrebuje zvýšený prísun peňazí a vie, že si odkladal 10 až 15 rokov istú sumu peňazí, tak má istotu, že z tých našetrených prostriedkov bude môcť polovicu odčerpať, aby sa v danej krízovej situácii zabezpečil.

Ivana Sedliaková