Pripravujeme sa veľmi pomaly

Informatizácia verejnej správy zaostáva za potrebami

Predstavitelia samosprávy celkom logicky zdôrazňujú, že v reforme verejnej správy je prvoradý obsah, teda dohoda o prenose kompetencií a financií na ich vykonávanie. Lenže v nadväznosti na konkrétne kompetencie je nevyhnutné budovať aj informačné systémy. Týka sa to celej verejnej správy, teda aj štátnej, veď i tam má dôjsť k zmenám. Občianska

správna agenda

by sa mala stať doménou miestnej štátnej správy, to znamená, že kvôli občianskym a vodičským preukazom či pasom by sme už nemuseli chodiť na políciu. Ďalej sa ráta s prechodom sociálnej starostlivosti do kompetencie obcí, zmeny nastanú vo vedení evidencie obyvateľstva atď. Aj keď zatiaľ nie je jasné, kto čo bude robiť, pripravovať sa treba. Avšak: „V rámci reformy mala byť pripravená aj celková koncepcia reformy informatizácie vo verejnej správe,“ hovorí Ing. Jozef Líška, generálny riaditeľ Sekcie verejnej správy ministerstva vnútra. „Zatiaľ však nie je k dispozícii a nevideli sme ani pracovnú verziu. Pritom je to veľmi akútne a aktuálne.“

Miestna štátna správa výrazne pokročila v informatizácii v rokoch 1997 až 2000, keď sa uskutočnil projekt budovania vlastnej počítačovej siete, porovnateľný s obdobnými systémami vo vyspelých štátoch Európy. Zatiaľ však nedosahuje ich úroveň, najmä vo vybavenosti úradov výpočtovou technikou. Súčasnosť je taká, že v štátnej správe

má počítač

asi každý druhý pracovník, aj keď podľa Jozefa Lišku je vybavenie úradov a podmienky na spravovanie jednotlivých agend veľmi rozdielne. Problémy spôsobuje aj rozličná úroveň hardvérového vybavenia. Preto sa softvéry na spracúvanie agend, ktoré pre ministerstvo vnútra vyvíja jeho špecializovaný podnik IVES, prispôsobujú najnižšej úrovni technického vybavenia. Takže vlastne ani tam, kde majú modernejšie a výkonnejšie počítače, nemôžu naplno využiť ich možnosti. Krajské a okresné úrady využívajú špeciálne vyvinuté programové aplikácie, napríklad jednotlivé ekonomické agendy (účtovníctvo, mzdy, majetok a i.), agendy sociálnych dávok, register osôb súkromne podnikajúcich, štátneho občianstva, katastra nehnuteľností, evidencie na úseku školstva a ďalších asi 60 programov. Vzhľadom na časté zmeny zákonov a predpisov je však práve tak často potrebné zasahovať do jestvujúcich programov a upravovať ich, prípadne vyvíjať nové.

Potrebu rozvoja informačných systémov pociťuje aj druhá zložka verejnej správy – samospráva. Tu je však ťažko možné zistiť, aký je vôbec stupeň vybavenia jednotlivých obecných, miestnych a mestských úradov počítačmi. Podľa Ing. Štefana Zachariaša, primátora Moldavy nad Bodvou, ktorý je zároveň predsedom sekcie informatiky ZMOS, zatiaľ sa márne usilovali

získať prehľad

o tom, koľko obecných samospráv má prístup k internetu. „Viem však, že dokonca nie všetky obce sú vybavené počítačom,“ podotýka. Upozorňuje na to, že informatizácia verejnej správy sa netýka len štátnej správy, pretože verejná správa má dve zložky, štátnu a samosprávnu. „Obidve majú mať prístup k informáciám a poskytovať informácie,“ hovorí. „Potrebujeme rozhodovať v záujme občanov, ale rozhodovanie nemôže byť dobré bez informácií.“ Jeho slová potvrdzuje aj starostka Brusna Viera Krakovská: „Je pravda, že vláda dáva materiály na internet, ale nie každá obec internet má. Ani naša obec s 2100 obyvateľmi si to nemôže dovoliť.“ Otázne je, prečo nie sú samosprávy napojené na VS Net. „Keď sa na krajských úradoch spracúvali regionálne operačné plány, bolo možné ich nájsť na internete a pripomienkovať, ale my sme ani nevedeli, že to tam je a nestihli sme sa k nim v termíne vyjadriť,“ uvádza konkrétny príklad V. Krakovská. V súčasnosti sa pripravujú regionálne informačné systémy prostredníctvom Vidieckeho parlamentu, ktorý

na túto úlohu

získal grant. Možno predpokladať, že sa tak zlepší aj materiálne vybavenie počítačovou technikou, ktorú budú môcť samosprávy komplexne využívať.

Aj keď intenzívnejšiemu a ideálnemu rozvoju informatizácie v štátnej správe bránia finančné limity, zložitejšie je to v samospráve. Podľa Š. Zachariaša potrebuje pomoc štátu, pretože len málo starostov vie objektívne posúdiť kvalitu softvéru. „Pre svoju roztrieštenosť samospráva nemá na to, aby si centrálne objednala nejakú štúdiu,“ hovorí. „Je však aj záujmom vlády, aby smerovanie verejnej správy, a v tom aj samosprávy v informatizácii bolo jednotné.“ Podľa neho sa nepristupuje s rovnakou vážnosťou k potrebám oboch zložiek verejnej správy, aj keď obidve slúžia občanovi. Tvrdí napríklad, že pri prípravách na zavedenie nového

zákona o evidencii

obyvateľstva sa menej pozornosti venuje príprave softvéru pre obecné úrady než programu, ktorým sa má spracúvať centrálna evidencia. „Keď sa prijímal zákon o hlásení pobytu občanov, upozorňovali sme, že obecné úrady treba vybaviť softvérom i hardvérom, veď ide o prenesený výkon štátnej správy,“ predstavuje moldavský primátor jeden z vážnych problémov. „Štát by mal pomôcť metodikou, vzdelávaním a jednotným smerovaním,“ myslí si J. Liška a podotýka, že IVES predáva veľa svojich produktov obciam za prijateľných podmienok. Obce sú však na tom veľmi rozdielne zo stránky finančnej i personálnej. Štát navyše nemá možnosť určovať obecným úradom, aký systém majú využívať, ale aj podľa jeho mienky by samosprávy mali mať záujem na istom zjednotení.

Zuzana Krútka

Graf:

Skladba PC a serverov v miestnej správe (%)

Typ 31. 12. 1996 31. 12. 2000

PC 286, XT a iné 6 4

PC 386 21 11

PC 486 47 27

Pentium 22 55

Server 4 3

Zdroj: MV SR

Graf: Hd