Porcie kvetnatých sľubov

O konkrétnej pomoci najchudobnejším až o rok

„Výsledky konferencie sú veľmi biedne a sú sklamaním. Takmer všetko, čo sa tu prezentovalo, sme si vypočuli už predtým.“ Slová britského účastníka tretej konferencie OSN o najchudobnejších krajinách, ktorá sa počas uplynulých dní konala za účasti 157 krajín sveta v Bruseli, Davida Earnshawa, sú naozaj na uváženie. Prijatý Akčný program na roky 2001 - 2010 je nielen iba prianím bohatých krajín, ako by chceli pomôcť najchudobnejším príbuzným, ale obratne kľučkuje pomedzi záväzky a spôsoby, ako dosiahnuť ciele. Jediné, čo deklaruje, je, že podobné „méty“ stanovené v Paríži v roku 1990 sa nesplnili. Ak teda aj má člen EK Poul Nielson „dosť odvahy, aby som povedal, že za desať rokov budeme mať menej chudobných“, v Paríži sa táto požiadavka premietla do faktu, že chudoba zaplienila za desať rokov nie 25, ale 49 krajín s počtom obyvateľov 600 miliónov.

A tak konferencia poslúžila, aby bohaté krajiny zistili, koľko ktorá obetuje najchudobnejším. V prijatej deklarácii veria, že zvýšenie životnej úrovne možno dosiahnuť len kontinuálnym ekonomickým rastom, štátom práva, dodržiavaním ľudských práv, investíciami do zdravia, vzdelania a sociálnej infraštruktúry a pod. Hoci je plán do roku 2010, účastníci v deklarácii stanovujú deadline na zníženie úmrtnosti, dosiahnutie základného vzdelania, poskytnutia zdravotného poistenia obyvateľstvu najchudobnejších krajín či boja proti aids (z 36 mil. HIV pozitívnych vo svete je tri štvrtiny v Afrike, ktorá však zo zdravotnej pomoci OSN 3,5 mld. USD ročne dostáva len štvrtinu) až do roku 2015. Pýšenie sa účastníkov, že ich oficiálna rozvojová pomoc (ODA) bude do roku 2010 nie 0,15 % ich HDP, ale 0,20 %, je milé. Pravda, ak odmyslíme fakt, že tak urobia iba v prípade, že tento stav nedosiahli (len Nórsko, Švédsko, Luxembursko a Dánsko odvážne zdvihli pomoc na 1 % z HDP). To, čo najchudobnejšie krajiny potrebujú - prístup na trhy vyspelých krajín (v dôsledku vysokých kvót strácajú ročne 2,5 mld. USD, pričom na trhy USA, Kanady a Japonska, kde im povolili 3-percentný export, nemôžu ísť s najväčším importným tovarom - textilom a ryžou), zrušiť zahraničný dlh (150 mld. USD) či zvýšiť pomoc pre rozvoj, na konferencii - možno chybou akustiky - nepočuli. Hádam vyčkajú na summit o financovaní rozvoja stanovenej na rok 2002 v Mexiku. Veď sa neraz potvrdilo, že im trpezlivosť nechýba.

Slávka Blazseková