Odmietnu poľnohospodári pomoc Slovnaftu?

Pravidlá hry nie je potrebné obchádzať, pretože dosiaľ ešte stále neexistujú

„Keby štát dokázal zabezpečiť kvalitu bionafty, jej kontrolu na trhu, nemuseli by sme vstupovať do diskusie o bionafte. Žiaľ, trh sa stále devastuje, čo zhoršuje imidž Slovnaftu,“ zdôraznil prezident Slovnaftu Slavomír Hatina. Ak sa pri schvaľovaní návrhu vládnej novely zákona o spotrebnej dani z minerálnych olejov, ktorá je na programe terajšieho zasadania NR SR, dodatočne presadí pokračovanie v daňovom zvýhodňovaní bionafty, Slovnaft bude trvať na stanovení jasných pravidiel hry. Konkrétne chce, aby sa prijala STN pre bionaftu, a aby sa na čerpacích staniciach a iných predajných miestach vyznačilo, na čo je palivo, predávané ako bionafta, použiteľné. Kým totiž na stojanoch, z ktorých sa čerpajú palivá zo Slovnaftu, sú zrozumiteľné informácie o tom, že zodpovedajú STN a euronormám, v prípade bionafty si predajca napíše, čo uzná za vhodné. A tak zväčša deklaruje, že bionaftu či ekologickú naftu môže tankovať každý, kto tankuje motorovú naftu. Keďže cena je však o korunu alebo dve nižšia, tak ju logicky rýchlejšie predá. No zahraniční kamionisti a majitelia trakov už vo viacerých prípadoch odhalili nekvalitu lacnejšej nafty, a tak prestávajú na území SR tankovať. Vzhľadom na skutočnosť, že neexistuje STN pre bionaftu, ani obchodná inšpekcia nemá čo skúšať. Neexistuje ani metodický pokyn, ako kontrolovať kvalitu bionafty. Pripomeňme, že bionafta je vlastne zmiešaná pohonná látka z nafty a metylesterov (MERO) repky olejnatej. Obyčajne je deklarovaný pomer do 30 % MERO a zvyšok nafta. Bionafta je zaťažená spotrebnou daňou len vo výške 3000 Sk za tonu, ale tona motorovej nafty sumou až 14 600 Sk. Tí, ktorí bionaftu zmiešavajú a predávajú, si od daňových úradov nárokujú vrátenie spotrebnej dane. No podozrenia, že skutočný obsah MERO je nižší, ako je deklarované pri žiadosti o vratku dane, čím dochádza k daňovým únikom, sa množia. Vyslovujú ich nielen zástupcovia Slovnaftu, ale na daný stav už takmer rok poukazuje aj Slovenská asociácia petrolejárskeho priemyslu a obchodu. Jej predstavitelia už vlani v lete uviedli, že podľa ich odhadov sa môžu daňové úniky pohybovať až na úrovni necelej 1 mld. Sk. Samozrejme, nikto netvrdí, že všetci predajcovia a miešači pančujú. Na druhej strane doslova boom zaznamenáva počet vznikajúcich tzv. dvorových čerpacích staníc. Tie nespĺňajú ani kritériá z hľadiska ochrany životného prostredia. Pokiaľ však ide o výhrady výrobcov a zmiešavateľov bionafty, že výrobu bionafty podporujú aj v okolitých krajinách, a preto chcú dosiahnuť zmenu vládneho návrhu spomínaného zákona, nám sa podarilo zistiť, že zatiaľ bionaftu s obsahom MERO do 30 % podporujú len v Česku. EÚ v euronorme na naftu pripúšťa všeobecne 5 % esterov, a potom biogénne palivo, kde je obsah esterov nad 95 %. Euronormy teda nepoznajú žiadnu inú kvalitu.

K ďalším argumentom tých, ktorí vyslovujú obavy, že zrušenie daňového zvýhodnenia bionafty zlikviduje výrobcov MERO a poľnohospodárov - pestovateľov repky olejnatej, Slovnaft reaguje alternatívnym návrhom. Konkrétne ponúka, že všetku produkciu MERO je schopný vykúpiť. Aj v súčasnosti v Slovnafte pridávajú do 5 % obsahu motorovej nafty tzv. mazivostnú prísadu. Prečo? Výroba čoraz ekologickejšej nafty súvisí so znižovaním obsahu sírnych látok. No čím ich je menej, tým je nafta „suchšia“. Preto výrobcovia automobilov nariaďujú, aby mala určité mazivostné vlastnosti. Túto úlohu je možné splniť aj tak, že sa namiesto dovážanej mazivostnej prísady bude do nafty pridávať MERO. Tým, že Slovnaft zaplatí spotrebnú daň za motorovú naftu, prinesie do štátnej pokladnice viac minimálne o 700 mil. Sk až 1 mld. Sk. Slovnaft ročne vyrobí približne dva milióny ton motorovej nafty. Z tohto množstva ide asi 70 % na export. Na Slovensku sa teda spotrebuje okolo 700-tisíc ton nafty. Ak by pridával do 2 mil. ton motorovej nafty približne 5 % MERO, potreboval by ho asi 100-tisíc ton. No toľko sa v súčasnosti v SR nevyrobí. Avšak tým, že by odbúral daňové úniky pančovaním bionafty, práve tieto prostriedky alebo časť z nich by sa mohla poskytnúť poľnohospodárom ako dotácia na pestovanie alebo spracovanie repky. Navyše štatistiky potvrdzujú, že nemalé množstvá MERO sa dováža zo zahraničia. Vzniká teda ďalší paradox, sme zrejme jednou z prvých krajín vo svete, ktoré podporujú poľnohospodárov v zahraničí.

Zdena Rabayová