Skryté integračné rozbušky

Od dohody o štrukturálnych fondoch závisí aj naša budúcnosť

„Španielsko upriamilo pozornosť na reálny problém,“ vyhlásil komisár EÚ pre rozširovanie Günter Verheugen v predvečer bruselského stretnutia 1500 zástupcov členských a kandidátskych krajín EÚ, ktorí včera a dnes rokujú o budúcnosti štrukturálnych a kohéznych fondov únie. Madrid totiž v posledných týždňoch neskrýva obavy, že po rozšírení EÚ príde o značnú časť finančných prostriedkov z regionálnej podpory v rámci únie. Verheugen pritom vie, čo hovorí. Nejde síce o akútnu otázku, ale o to závažnejšiu. Bez jasnej odpovede na ňu ani kandidátske krajiny nemôžu v celej šírke zhodnotiť, čo vstup do únie bude pre nich znamenať. V hre sú totiž miliardy.

Únia má na základe Agendy 2000 vyriešené vlastné financovanie až do roku 2006. Rozšírenie v tomto smere nič nezmení. Na kandidátov, ktorým sa podarí dosiahnuť členstvo ešte predtým, sú totiž vyčlenené osobitné finančné prostriedky. Avšak v momente, keď EÚ začne rokovať o financovaní na obdobie 2007 až 2013, konflikt záujmov chudobných a bohatých, respektíve starých a nových členov zákonite prepukne. Zoberme si ako príklad práve Madrid. Agenda 2000 určuje pre španielske regióny zo štrukturálnych fondov okolo 43 miliardy EÚ na celé obdobie. Jednou z dôležitých podmienok, aby sa región kvalifikoval pre štrukturálnu pomoc, je, že jeho HDP nesmie presahovať 75 percent priemeru únie. Pokiaľ ide o fond kohézie, situácia je tu hádam ešte vypuklejšia. V tomto prípade HDP na obyvateľa danej krajiny nemôže presahovať 90 percent únie a toto kritérium spĺňa len Španielsko, Grécko, Portugalsko a Írsko. Z 18 miliárd eur, koľko je vo fonde, by Madrid mal vyčerpať okolo 11. Netreba byť veľkým ekonómom, aby sa pochopilo, že ak by sa tieto kritériá zachovali aj po rozšírení EÚ, Španielsko a jeho regióny by ich v prívale chudobnejšej konkurencie sotva splnili a prišli by o mimoriadne dôležitú finančnú barlu.

Navyše brzdou nemusia byť len chudobnejšie krajiny. Naopak, pri zostavovaní Agendy 2000 v marci roku 1999 dohodu napríklad v jednom momente blokovalo Nemecko, ktoré požadovala zníženie vlastného čistého príspevku do rozpočtu (11 miliárd eur). Nakoniec však Berlín od požiadavky ustúpil. Rokovania aj tak trvali celú noc a konsenzus sa údajne dosiahol až na svitaní. Pritom mnohí analytici sú presvedčení, že rokovania by išli ešte ťažšie, nebyť bombardovania Juhoslávie, ktoré sa práve začínalo, a v dôsledku ktorého bolo treba demonštrovať jednotu v spojeneckom bloku.

Diskusia o fondoch regionálnej podpory je teda nevyhnutnosťou. Madrid pritom vie, prečo ju otvára už teraz. Rokovacia pozícia Španielska je v tomto smere určite silnejšia v súčasnosti ako bude po prijatí nových členov.

Rastislav Boldocký