Bez čoho sa iste nezaobídeme

Slovensko uzatvorilo štyri kapitoly práva Európskej únie

Zabudnite skoro všetko, čo viete o fungovaní štátu. Európska únia totiž nie je štát. Takže pri úvahách o našom vstupe do EÚ vnímajte jej požiadavky tak, ako keby ste sa učili napríklad pravidlá šachu či futbalu. Slovensko musí pred vstupom upraviť svoje zákony a prijať mnoho nových. A určite ste sa už spytovali, či to znamená, že máme mať rovnaké zákony ako napríklad Nemecko či iná krajina. Odpoveď je prostá: Európska únia ako celok má svoje vlastné „zákony“. Úvodzovky sú namieste - EÚ nie je štát, preto sa jej predpisom nemôže oficiálne hovoriť zákony. Tieto zákony-nezákony však už dnes predstavujú 80-tisíc strán a pribúdajú ďalšie. Čakajú nás rozhodujúce kroky, od ktorých závisí, aké miesto si naša krajina nájde v budúcej Európe. Úspechy na medzinárodnej scéne ešte nie sú všetko. Košeľa je bližšia ako kabát a dych stratilo hospodárstvo. Analytici vo svojich hodnoteniach prirovnávajú skutočnosť, že v časoch minulej vlády rástlo slovenské hospodárstvo sedempercentným tempom, k zázraku: mali sme ekonomiku na úver. Rast poháňalo zadlženie gigantických rozmerov. Nevyvážené hospodárstvo nútilo Dzurindov kabinet uťahovať opasok a dôsledkom bol pokles rastu na dve percentá, nižšie reálne mzdy, rastúca nezamestnanosť a inflácia. Obmedzenia však už priniesli svoje plody: zahraniční investori začali Slovensku veriť. Ešte nikdy k nám nepriniesli toľko investícií ako vlani. A prognózy veštia ďalší rast ekonomiky. To sú „dobré body“, ktoré nám otvárajú cestu do spoločenstva. To, čo je však oveľa dôležitejšie, je zásadná reforma súdnictva. Inak do Európy nedôjdeme.

Slovensko na minulotýždňových prístupových rokovaniach v Bruseli uzavrelo štyri kapitoly európskej legislatívy. Z rokovacieho stola sa podarilo dostať voľné poskytovanie služieb, sociálnu politiku a zamestnanosť, právo spoločností a telekomunikácie. Slovensko má po dnešku uzavretých už 16 z celkového počtu 29 kapitol a v neoficiálnom rebríčku sa dostalo pred Česko a Poľsko. EÚ nám schválila aj prvé prechodné obdobie. V kapitole voľné poskytovanie služieb súhlasila s trojročným odkladom v oblasti kompenzačných schém investorov. Naopak, stíhali sme v novootvorenej kapitole energetika žiadosť o prechodné obdobie pri liberalizácii trhu s elektrinou.

Európska únia teda s nami do budúcnosti ráta. Rovnakú správu však dostali aj ďalšie krajiny, takže otázkou zostáva, kedy sa napokon EÚ rozšíri a kto bude v „košiari“ prvý. Celá „prekážková dráha“ rokovaní o jednotlivých rezortoch a oblastiach sa má skončiť v roku 2002. Prvé vstupy do EÚ by sa - po ratifikácii v národných parlamentoch členských krajín EÚ - mali uskutočniť v roku 2004. Dnes sú kandidátske krajiny rozdelené podľa stupňa ich napredovania v rokovaniach a individuálnych schopnostiach do štyroch kategórií: Do prvej patrí Poľsko, Maďarsko, Estónsko, Malta a Cyprus, v druhej je Česko a Slovensko a za nami v tretej a vo štvrtej kategórii sú Litva, Lotyšsko, Slovinsko a Bulharsko a Rumunsko. Prvých päť krajín má podiel exportu do EÚ rovnaký alebo vyšší, ako je súčasný priemer v krajinách EÚ (62 %): Maďarsko 73 %, Poľsko 68 %, Slovensko 67 %, Rumunsko 66 %, Česko 64 %.

Eleonóra Bujačková