Hospodársky denník
USD49,357 Sk
EUR43,244 Sk
CHF28,235 Sk
CZK1,26 Sk
  Utorok  22.Mája 2001
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Banky sú zrkadlom ekonomiky

Aby sa mohlo vyrábať, potrebujeme mať dosť investícií

Privatizácia bankového sektora prichádza až vo chvíli, keď hrubou čiarou môžeme oddeliť ich nedávnu minulosť od dnešných dní. Tomu však musela predchádzať ich reštrukturalizácia, vyrovnanie sa s nedobytnými úvermi a v konečnom dôsledku oddlženie slovenských bánk. Nie všetky úvery boli zlé, mnohé z nich priniesol život, politický vývoj krajiny. Vniesť svetlo do zákulisia budovania bankovníctva samostatnej Slovenskej republiky najlepšie môže človek, ktorý stál pri jeho zrode, a tým je Ing. Jozef Mudrík. V rokoch 1990 - 1995 bol prezidentom Všeobecnej úverovej banky, a potom viceguvernérom Národnej banky Slovenska.

V slovenskom bankovom sektore pôsobíte prakticky celý svoj produktívny život. Pri pohľade späť, najmä za posledné desaťročie, ako hodnotíte jeho vývoj a kde vidíte hlavné míľniky?

- V bankovníctve pôsobím 36 rokov, z toho asi 24 rokov v štátnej banke a necelých dvanásť, koncom septembra bude 12 rokov, v bankách po zmenách, ktoré tu nastali. Začnem tým, že k 1. januáru 1990 sa vytvorila nová banková sústava. Začala sa pripravovať ešte v starom režime, lebo bolo jasné, že nebude stačiť, aby jedna banka plnila viaceré funkcie bánk - centrálnej, emisnej aj komerčných. Bolo treba oddeliť funkcie menovej banky a dávať väčší dôraz na menovú politiku. To si žiadalo mať možnosť disponovať funkciami menovej banky. Zvyšok štátnej banky, teda komerčné funkcie, ide o financovanie podnikov, družstiev, obchodu, priemyslu, teda celého hospodárstva, mala za úlohu Štátna banka československá. Bola to špecifická banka. Nechcem ísť do detailov. ČSOB, ktorá financovala zahraničný obchod, ho financovala tak, že na Slovensku boli tri-štyri podniky zahraničného obchodu, ktoré robili celý zahraničný obchod. Bolo to jednoduché. Pobočka v Bratislave mala Petrimex, Kerametal, Omniu, potom bola v Žiline, tá mala Martimex. Teda veľmi málo partnerov a bolo to jednoduché. Teraz vznikli nové banky, povedalo sa, že sa rozdelí štátna banka, vzniknú nové banky, ktoré budú univerzálne, a centrálna bude robiť len menové funkcie. Stalo sa tak 1. januára. Chcel by som k tomu povedať, že neboli z toho žiadne spory, vtedy sa delila banka po prvý raz. Na centrálnu a komerčnú banku nevznikli žiadne miliardové pohľadávky a spory jednej a druhej strany prebehli bez problémov. Samozrejme, že to, čo sa udialo v novembri, urýchlilo tento proces. Zmeny, ktoré mali nastať, hoci sa mala vytvoriť táto sústava, mali byť pomalšie, ale proces, ktorý sa odohral, to urýchlil.

Boli to veľmi ťažké úlohy, o ktoré sa v podstate nikto príliš nestaral. Nebol čas, aby sa niekto špeciálne venoval bankám. Štátna banka československá na Slovensku robila financovanie hospodárstva, viedla účty štátu, tieto veci prešli do NBS a nemala ani vlastný hospodársky plán, ten bol len federálny, čiže toto asi zdedila z toho budovania banka. Z večera na ráno sa povedalo, že Sporiteľňa od 1. januára 1990 bude univerzálnou bankou. Dovtedy to bolo tak, že Sporiteľňa automaticky presúvala všetky vklady do Štátnej banky československej, a tá ich používala ako zdroj na financovanie. Z večera na ráno to prestalo platiť a Sporiteľňa ako monopolná inštitúcia povedala, ja vám dám menej zdrojov, takže sme museli urýchlene vybudovať služby pre obyvateľstvo. Štátna banka československá a Všeobecná úverová banka prevzali 38 pobočiek, postupne sme vybudovali 220, neviem, koľko ich presne bolo. Museli sa vymyslieť produkty, rôzne vkladové certifikáty pre obyvateľstvo a Všeobecná úverová banka sa riadila nasledujúcou filozofiou. Aby získala vklady obyvateľov, tak prenikla do podnikov s myšlienkou, nech si zamestnanci dávajú peniaze na účty, ktoré si vo VÚB otvoria. Na vrátnicu Slovnaftu sme dali bankomat, a ten, kto peniaze potreboval, mohol si ich hneď vybrať. Ľudia najprv nechceli veriť, že to bude fungovať. Bola to pre nás nová skúsenosť, nemali sme pracovníkov, ktorí by s takými službami mali skúsenosti. Prevzali sme funkcie ČSOB a dokázali sme takéto služby aj zabezpečiť.

Začali sme zo dňa na deň budovať platobné karty, ale na to sa musí vybudovať technické zázemie, ktoré sa volá autorizačné centrum. Budovali sme však aj lízingy, faktoringy, stavebné sporiteľne, realitné kancelárie. Potom sa začalo uplatňovať záložné právo za úvery, čo predtým neexistovalo. Predtým sme nepoznali taký pojem, a aby sme mohli to mohli uskutočniť, vytvorili sme na to špeciálne inštitúcie. Keďže Sporiteľňa nám už nedávala peniaze alebo ich výrazne obmedzovala, začali sme chodiť do zahraničia a nadväzovať kontakty s bankami a žiadali sme, aby nám poskytli nejaké úvery. Bol som v 1991. roku v Nemecku. Navštívil som poisťovňu, ktorá rozhoduje a poisťuje aj bankové úvery, a tí nám povedali, aby vám nemecké banky požičali, tak vás my musíme akceptovať a povedať, môžete Všeobecnej úverovej banke dať také a také úvery, trebárs 50 miliónov DEM ročne, maximálne so splatnosťou na jeden rok. Ale musíte si dať urobiť audit a predložiť také a také údaje. Takže Všeobecná úverová banka bola prvá bankou v Československu, ktorá mala ten najnáročnejší audit za rok 1991. V tom čase sme nemali pravidlá na klasifikáciu úverov, NBS tiež nemala žiadne usmernenia, až život priniesol, čo a ako máme robiť. To bol jeden okruh z histórie, o ktorej som chcel hovoriť.

Ako vnímate úverovú politiku slovenských bánk so zreteľom na niekdajšiu „vašu“ Všeobecnú úverovú banku?

- Ako vznikali zlé úvery? Za socializmu neboli nenávratné úvery, pamätám si na jeden skrachovaný podnik. Neplnil si úlohy, tak dlhy rozdelili na tri-štyri diely. A rozdelili to medzi dobré podniky, a tie ich museli uhradiť. Týmto príkladom nechcem obhajovať nejakú politiku, ale bol nejaký systém, ktorý fungoval v nejakých podmienkach, ale fungoval. A teraz tie isté úvery, ktoré sme dávali v štátnej banke, sa z večera do rána stali nenávratné. Mohol by som povedať, že som si spôsobil to, čo som zdedil, ale nie je to pravda. Prečo to nie je pravda? Z večera do rána sa začala likvidácia zbrojárskeho priemyslu, ktorý vyrábal nielen pre našu armádu, ale aj pre potreby RVHP - tanky, transportéry, kanóny, mínomety a ja neviem čo všetko. To znamená, že tieto kapacity, na ktoré boli poskytnuté miliardové úvery v jednotlivých podnikoch, niekoľko miliárd v Dubnici, v Martine, v Detve, to boli najväčšie podniky, najväčšie úvery. A tieto úvery sa naraz stali nenávratné, neboli ich schopní splácať. Navyše, čo v bežnom svete neexistuje, keďže podnik nebol schopný platiť a nefungoval zákon o konkurze, stalo sa, čo sa stať muselo. Zákon sme prijali až neskôr, ale to už bolo 3000 žiadostí a tri konkurzy dokonca ukončené. Jednoducho, staré padlo a nové nefungovalo.

Peter Machala

(Pokračovanie)

Počasie

Dnes bude polooblačno až oblačno a ešte ojedinele zrážky. V priebehu dňa od severu vyjasňovanie. Najvyššia denná teplota 14 až 18, v nížinách na juhu západného a stredného Slovenska okolo 20 stupňov. Severný vietor 2 až 5 m/s. Teplota na horách vo výške 1500 m okolo 4 stupňov. V stredu bude jasno až polojasno. Nočná teplota 9 až 5, v údoliach okolo 3, denná teplota 19 až 23, na severe miestami okolo 17 stupňov. Vo štvrtok bude jasno až polojasno. Nočná teplota 9 až 5, denná teplota 22 až 26, na severe okolo 19 stupňov. Slnko vyjde zajtra o 5.05 a zapadne o 20.33 hod.

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.