Mŕtve tkanivo zdrojom

Činom hodným Frankensteina sa vedcom podarilo vrátiť mŕtve tkanivo ľudského mozgu späť do života. Vedci tvrdia, že bunky rástli potom, ako extrahovali mozgové tkanivo z mŕtvych tiel určených na pitvu (kadáverov) a chirurgických biopsií a dali ho do Petriho misiek s chemickými výživnými látkami. Hovoria, že kadávery sú potenciálnym zdrojom kmeňových buniek, t. j. buniek, ktoré majú schopnosť vyvinúť sa na diferencované tkanivá tela. Ďalšie výskumy ukážu, či sa tieto regenerované bunky, podobne i orgány, budú môcť jedného dňa odoberať z mŕtvych tiel a transplantovať do živých. Lekári veria, že jedného dňa bude možné používať kmeňové bunky na opravy mozgových poškodení spôsobených mŕtvicou alebo Parkinsonovou chorobou. Na výskum však vrhajú tieň etické námietky, čo sa týka zdroja tkaniva, ako aj právne zákazy takejto činnosti v niektorých krajinách.

Štúdia využívala mozgové tkanivo z 23 jednotlivcov vo veku od 11 týždňov až 72 rokov, ktoré sa odoberalo do 20 hodín po smrti. Ako zverejnila BBC a časopis Nature, vedcom sa podaril rast buniek každej vzorky, ale z tkaniva zo starších jednotlivcov bolo menej životaschopných buniek. Tkanivo odobraté z hipokampu - časti mozgu spojenej s pamäťou - produkovalo najvyšší počet živých buniek. „Pripadá mi znamenité, že všetci máme v mozgu bunky, ktoré môžu rásť a diferencovať sa počas života a dokonca aj po smrti,“ povedal Fred Gage, neurológ zo Salk Institute a autor štúdie. Predchádzajúce snahy zachovať živé mozgové tkanivo z mŕtvol (kadáverov) zlyhávali, až kým vedci nevyskúšali odlišný roztok rastových chemikálií. Gage hovorí, že zo vzoriek sa im podarilo regenerovať tri druhy mozgových buniek vrátane neurónov, buniek, ktoré formujú prepojenie nervového systému.

Vedci dúfajú, že v budúcnosti sa technika stane alternatívou k metóde, ktorá využíva ako zdroj zárodočných buniek ľudské embryá, druh kmeňových buniek, ktoré sa transformujú na špecializované bunky mozgu.

Mnohí tvrdia, že kmeňové bunky by mohli byť ohromným prísľubom pri liečbe degeneratívnych nervových chorôb napr. Alzheimerovej, Huntingtonovej a Parkinsonovej choroby. Experimenty na hlodavcoch preukázali, že kmeňové bunky z embryí alebo dospelej kostnej drene môžu potenciálne liečiť mnohé neurodegneretívne poruchy.

Kmeňové bunky majú nesmierny význam, pretože nie sú naprogramované a môžu dozrieť na rozličné bunky tela. U dospelých ľudí sa nachádzajú zriedka a zároveň sa ťažko odoberajú. Najväčšie úspechy sa zaznamenali pri odoberaní kmeňových buniek z ľudských embryí, čo však prináša etické problémy; pretože embryá pochádzajú z abortov alebo ide o nadbytočné embryá pri in vitro fertilizácii a pri procese odoberania sa ničia.

Vedcom sa podarilo nájsť alternatívny zdroj kmeňových buniek, ktoré pochádzajú z krvi pupočnej šnúry alebo kostnej drene, v oboch prípadoch však ide o menej početnú zásobáreň kmeňových buniek.

Gage hovorí, že ďalší výskum ukáže, či sú v dospelom mozgovom tkanive prítomné skutočné kmeňové bunky. V ďalšom kroku bude podľa tímu potrebné otestovať, či regenerované bunky môžu prežiť po transplantovaní do laboratórnych zvierat.

Britská kráľovská spoločnosť nedávno v správe odporučila, že jedného dňa by ľudia mohli darovať svoje kmeňové bunky rovnakým spôsobom, ako v súčasnosti ponúkajú na darcovstvo svoje orgány na transplantáciu. Tomu všetkému by však mala predchádzať verejná diskusia o pokroku v tejto dôležitej oblasti.

(kab)