Tunel pod medzištátne vzťahy v Európe?

Dvojité občianstvo naznačuje hrozbu piatej kolóny

Zakorenený pocit krivdy

Je príliš alibistické, ak maďarský premiér Viktor Orbán pripravovaný zákon o zahraničných Maďaroch vníma iba takto: „Výhrady, ktoré proti tomuto zákonu boli vznesené v Bukurešti a Bratislave, sú inšpirované vnútropolitickou situáciou v týchto krajinách.“ Povedal to v nedeľňajšom rozhlasovom magazíne Vasárnapi Újság. V podstate má pravdu, lebo aj rumunská, aj slovenská politika veľmi senzitívne vnímajú iniciatívy Maďarska, týkajúce sa „blízkeho zahraničia“. Vypožičal som si „terminus technicus“ od Rusov, ale je ako šitý na krajansko-ochranárske ambície Maďarska. Toho Maďarska, ktoré podľa bývalého maďarského premiéra Józsefa Antala je vlasťou pätnásť miliónov Maďarov. Aj tých, ktorí sú občanmi iných štátov. Väčšinou okolitých štátov, ktoré svoje súčasné hranice dokreslili po dohode z Trianonu. Tej dohode, ktorá z ríšskych ambícií Uhorska urobila malé Maďarsko, a ktorá umožnila štátnosť dovtedy neuznávaným národom. A ktorá vraj z Maďarov urobila v novovzniknutých štátoch „občanov druhej triedy“. Aspoň podľa Csabu Tabajdiho, bývalého štátneho tajomníka Úradu vlády Maďarskej republiky. „V uplynulej dekáde sa z Maďarov spoza hraníc považovaných za druhotriednych ľudí stal významný politický faktor,“ povedal Tabajdi v polovičke apríla. András Kelemen z Maďarského demokratického fóra s narážkou na Trianon zasa hovorí o niekdajšom masovom zabavení práv príslušníkov národa a ich degradáciu na druhoradých občanov. Akí druhotriedni ľudia?

Aj z týchto výrokov (nie jediných) presakuje na povrch reality podozrenie, že pocit krivdy maďarského národa je hlboko zakorenený. Politici svoje slová s obľubou dementujú, avšak pocit ukrivdenosti a nespravodlivej ukrátenosti je aj vďaka nim stále oživovaný. V prvej polovici deväťdesiatych rokov slovenské a rumunské médiá pohoršene písali o voľnej distribúcii máp veľkého Maďarska, presnejšie bývalého Uhorska. Dnes bazárovú pololegálnu distribúciu legálne nahrádza internet. Na stránke http://www.interlog.com/~photodsk/magyar/rovas/huntrian.html budete aj vďaka mapke názorne poučení o tom, že Maďari vďaka Trianonskej zmluve prišli o vyše dve tretiny územia (z 324 411 km2 zostalo okyptenému Maďarsku iba 92 963 km2 - 28,65 %) a k rozhorčeniu by vás mal priviesť aj citát francúzskeho orátora, otca R. P. Gratryho z roku 1861, podľa ktorého: „Domovina každého národa je svätá. Ak ju zničíte, to ako keby ste zmrzačili celú ľudskú rasu...“ Silné slová. To, že dovtedy expanzívne a iné etniká utláčajúce Uhorsko zmrzačovali domovinu viacerých národov v citáte už nenájdete.

Vracať sa k chybám a nespravodlivostiam minulosti by bolo fatálnou chybou. Európa by skončila v nikdy nekončiacich svároch. Balkán je jasné memento. Naopak, dnes ide Európanom o jednotu. Len tá je predpokladom ekonomického prežitia v budúcnosti, a teda prežitia ako takého. Je možno prisilné vnímať kroky Maďarska ako tunel pod európske vzťahy, avšak akékoľvek napätie proklamovanú snahu po jednote spochybňuje.

V súlade s rozhodnutiami Bruselu aj v strednej Európe budujeme obdobie, ktoré sa tvári, že na hraniciach až tak nezáleží, že história je minulosťou, ktorého ducha netreba vzývať a že základom všetkého je kooperácia. Ak však niektorí Maďari nechcú zabudnúť na krivdy minulosti, ak maďarskí politici opakovane hovoria o potrebe autonómie pre ich diaspóru (vlani sa tým zviditeľnil dokonca aj Orbán), ani Slováci a Rumuni nemôžu zabudnúť, že Maďarsko ich vo dvoch svetových vojnách poškodilo, že bolo na strane agresora. Punktum!

Je pozitívne, že Orbán chce o zákone o zahraničných Maďaroch rokovať so susednými štátmi. Slovensko je znepokojené a Rumunsko rozhorčené. Bukurešť dala najavo, že „by bolo normálne, keby maďarská vláda zákon konzultovala s rumunským kabinetom skôr, než ho sformulovala a zaradila do jeho textu pasáže, ktoré sú neprijateľné pre ktorýkoľvek suverénny štát“. To tvrdí aj vysoký komisár OBSE Max van der Stoel. Orbán obavy susedov odbíja tvrdením, že tiež by privítal, keby Rumunsko alebo SR venovali finančné prostriedky na vzdelávanie alebo podporu kultúrnych aktivít v Maďarsku žijúcich Rumunov alebo Slovákov. Na prvý pohľad reciprocita. Ibaže od čias Trianonu až dodnes počty Slovákov a Rumunov v Maďarsku sa záhadne zredukovali na minimum, kým „druhotriedna“ maďarská menšina v Rumunsku a na Slovensku sa utešene rozrastala.

Aj preto sa núka otázka, či chystaný zákon nemá za cieľ štatisticky zlepšiť maďarskú populáciu. Od roku 1990 ubudlo okolo 200 000 Maďarov a Budapešť sa obáva, že počet obyvateľov rýchlo klesne pod psychologickú hranicu 10 miliónov. Maďari sú jedným z najrýchlejšie starnúcich národov Európy. Prijatie zákona o krajanoch, ktorý je možno iba predprípravou na udelenie dvojitého občianstva, umožní „napumpovanie čerstvej krvi“ do žíl starnúceho národa. Avšak v optike susedných národov zavedenie dvojitého občianstva pre krajanov a slovné prešľapy o autonómii vytvárajú pocit budovania piatej kolóny. Pocit, ktorý nezmiernia ani opakované vyhlásenia maďarských štátnikov, že o zmenu hraníc nikto nemá záujem.

Iaromír Novák