Európa bohatá, ale aj chudobná

Rozdiely sú priepastné a nezmenšujú sa

Hospodárska realita Európskej únie je rozporuplná. Ekonomické a sociálne rozdiely medzi štátmi sú neraz priepastné a nezmenšujú sa. Aj do tejto reality budeme však vstupovať ako chudobní príbuzní. Postupné znižovanie rozdielov medzi krajinami a vytvorenie hospodárskej a sociálnej rovnováhy je myšlienka stará štyridsať rokov. Je obsiahnutá v rímskych zmluvách z roku 1957. Krajiny východného bloku sa za tie roky vyvíjali ekonomicky celkom odlišne. Aj preto akékoľvek porovnávania nie sú celkom korektné. Tieto rozdiely sú výsledkom odlišného historického vývoja a rozdielnych podmienok. Pre zaostávanie určitých regiónov vrátane Slovenska špecifikovali experti Európskej komisie najproblematickejšie oblasti - nedostatočná základná infraštruktúra, nevyrovnaný stupeň kvalifikácie pracovnej sily, nedostatočná úroveň technologického rozvoja, obmedzený lokálny finančný trh, z čoho plynie nedostatočná možnosť uspokojiť potreby poskytovania úverov predovšetkým malým a stredným podnikom. Napriek podstatným zlepšeniam, predovšetkým v ekonomickej úrovni, zostáva medzi nami a EÚ priepasť. Pokiaľ vychádzame z ukazovateľa HDP na obyvateľa, stále zostávame na konci rebríčka. Domáci dopyt sa síce začal zotavovať v druhej polovici minulého roka, dovtedy sa pohyboval v záporných číslach. Rast HDP sa však vlani zrýchlil na 2,2 % z približne 1,9-percentného rastu v roku 1999. Európska komisia nám na tento rok predpovedá 3-percentný rast HDP. V súlade s jej očakávaniami aj naši analytici vravia o raste domáceho dopytu a znížení inflácie, varujú však pred neklesajúcou neúmerne vysokou nezamestnanosťou, ktorá sa podľa nich bude v nasledujúcich dvoch rokoch znižovať iba o desatiny percent . To rozhodne nie je pre naše integračné snahy príliš optimistická východisková poloha.

Deficit bežného účtu sa zrejme tiež prehĺbi. Ako následok výnimočne priaznivého vývoja účtovnej bilancie dopravných služieb v spojitosti s vyššími tranzitnými poplatkami za ropu a plyn klesol vlani deficit bežného účtu na 3,7 % HDP. Obchodný deficit bol 4,8 % HDP. Na tento rok analytici predpovedajú opätovné zblíženie hodnôt deficitu obchodného a bežného účtu. Ich hodnoty: 4,4 % v tomto roku a 4,2 či 4,1 % na budúci rok. Rizikom pre nás, ale aj ostatné krajiny strednej Európy sú finančné krízy. Zahraniční experti zdôrazňujú, že by sme sa mali včas vyzbrojiť proti špekulatívnym útokom na svoje meny. Náchylnými na krízy by sme sa mohli stať v dôsledku svojej rastúcej zahraničnej zadlženosti. S ostatnými kandidátskymi krajinami nás dnes spájajú viaceré rizikové faktory. Potrebujeme veľa kapitálu na to, aby sme zrýchlili tempo svojho hospodárskeho rastu. Miera úspor doma je pomerne nízka, a preto sme odkázaní na jeho dovoz. Prelietavé kapitálové prúdy sú len jedným z možných zdrojov problémov. Ďalším je zníženie prílevu priamych zahraničných investícií najmä v dôsledku toho, že sa proces privatizácie bude postupne končiť. K úniku kapitálu môžu prispievať aj hospodársko-politické chyby vlády a zahraničné šoky. To všetko môže viesť k silným výkyvom vo výmenných kurzoch a dokonca aj k ťažkým finančným krízam. Analytici EÚ pripomínajú, že kandidátske krajiny sa cítia relatívne bezpečne, lebo na devízových trhoch je teraz dosť pokojná situácia. Niektoré štáty dokonca veria, že ich meny sú už pripravené na vstup do eurozóny. Napojenie vlastnej meny na euro ju však nechráni pred špekulatívnymi útokmi. Je možné, že trhy neprijmú propagovaný výmenný kurz danej vlády, lebo konkurencieschopnosť ekonomiky krajiny nezodpovedá uvádzanej úrovni. Preto jednostranné zavedenie spoločnej meny nie je pre kandidátske krajiny nijakým východiskom,

Svetovú ekonomiku čakajú v tomto roku najhoršie časy za posledné tri roky, ale podľa MMF a revidovaných prognóz celosvetového hospodárskeho vývoja sú krajiny strednej a východnej Európy schopné negatívnemu tlaku odolať. Pravda, ak včas prijmú opatrenia potrebné na zamedzenie krízy. Na zabezpečenie udržateľného rastu zo strednodobého hľadiska a na zabezpečenie pokračujúceho pokroku smerom k vstupu do EÚ sú však potrebné ďalšie štrukturálne a inštitucionálne reformy, najmä v privatizácii, reštrukturalizácii podnikov, vo finančnej regulácii a v dohľade, v reforme trhu práce, systém dôchodkového zabezpečenia a zdravotníctva. Potom je šanca, že rozdiel medzi chudobnou a bohatou Európou sa stratí.

Eleonóra Bujačková