Keby to náhodou „buchlo“...

Protinákazová pokladnica by údajne situáciu upokojila

Zriadenie fondu na prevenciu a tlmenie nákaz zvierat je výsostne aktuálne, ba aj v tomto prípade by sa dalo povedať - včera už bolo neskoro. Niektoré choroby zvierat, ktoré sužujú západnú Európu, sa nám síce vyhýbajú, ale... V súlade so zákonom č. 361/2000 Z. z. sa momentálne náhrada časti škôd spôsobených nariadením mimoriadneho veterinárneho opatrenia refunduje poľnohospodárom len do výšky 20 %. Hoci môžu na základe zmlúv získať určité prostriedky aj z poisťovní, stále im v prípade výskytu mimoriadnych situácií hrozia veľké ekonomické straty. Návrh na zriadenie protinákazového fondu si kladie za cieľ plnohodnotné riešenie týchto problémov tak, aby sa škody kompenzovali v plnom rozsahu. Zdroje by sa mali tvoriť z ročných poplatkov chovateľov a príspevku zo štátneho rozpočtu. V návrhu sa objavili aj konkrétne sadzby. Napríklad ročný poplatok poľnohospodára by mal predstavovať 50 Sk za kus hovädzieho dobytka, 30 Sk za jednu ošípanú, 25 Sk za ovcu a 1 Sk za hydinu. Vychádzajúc z počtov zvierat na konci tohtoročného prvého štvrťroka, by sa ročne vyzbieralo asi 111 mil. Sk a rovnako veľkou sumou by mal prispieť aj štát. K dispozícii by teda bolo dovedna vyše 220 mil. Sk. To je suma, ktorá by mohla pokryť prípadné škody v živočíšnej výrobe, pričom, ak by to situácia dovoľovala, prostriedky by sa kumulovali. Povinnosť každoročne prispievať do fondu by sa vzťahovala aj na chovateľov rýb, koní a včiel, pričom výšku všetkých poplatkov by určovala správna rada fondu. Návrh rezortu pôdohospodárstva agrárna samospráva nepovažuje za zlý. Ale vzhľadom na zložitú finančnú situáciu v prvovýrobe odporučila, aby pri štarte tejto protinákazovej pokladnice tvorili poplatky chovateľov iba jednu tretinu celkových zdrojov a dvoma tretinami aby prispel štát. Neskôr by sa tento pomer mohol upravovať až po paritné napĺňanie tohto preventívneho rezervného „mešca”.

Vladimír Turanský