Za oponou chudoby

Komentuje Ján Rehák

Zaostávanie reformných krajín za západnými v oblasti technológií je väčšie ako kedykoľvek predtým v moderných dejinách. Taký je záver štúdie Ekonomickej komisie OSN pre Európu, ktorú vypracoval historik a ekonóm Ivan Berend z americkej univerzity UCLA. V štúdii s názvom Od zmien režimu ku kontinuálnemu ekonomickému rastu autor tvrdí, že iba Maďarsko a Poľsko dosiahli v rokoch 1998 - 1999 úroveň priemyselnej produkcie z roku 1989. Ani obnovenie ekonomického rastu v polovici 90. rokov nám neumožnilo dotiahnuť sa na Západ. Vzdialenosť medzi nami a najmenej rozvinutými krajinami EÚ sa prehlbuje. Napríklad Česko by sa mohlo dostať na úroveň krajín EÚ tak o 10 -15 rokov, Maďarsko a Poľsko o 20 - 25 rokov, Rumunsko a Litva o 35 rokov a Albánsko až o 65 - 75 rokov. Čo je príčinou tohto stavu? V prvom rade je to zaostávanie v technologickej revolúcii. Ani v minulosti sme nikdy neboli miestom, kde by sa iniciovali technologické revolúcie, veď pred sto rokmi odchádzali mnohí nadaní ľudia uskutočňovať vedecké sny do bohatých krajín, dnes tento „exodus“ opäť nadobúda neželateľné rozmery. Je pravdou, že od roku 1989 ide do východoeurópskeho regiónu silný prúd zahraničných investícií. Ibaže, nie všetky investície viedli k reštrukturalizácii, cieľom niektorých bolo iba rozšíriť trhy zahraničných spoločností. Podľa viacerých zahraničných expertov Slovensko, ale napokon aj všetky krajiny východnej a strednej Európy prechádzajú od polovice 70. rokov až do dnešných dní dlhou ekonomickou krízou. Jej etapami boli ropný šok v roku 1973 a veľké zadlženie v 80. rokoch. Izolácia týchto krajín za železnou oponou chránila miestnu produkciu, ale zároveň prehlbovala zaostávanie. A hoci sme urobili veľa na zlepšenie svojej „periférnej“ situácie, žiaľ, zostali sme utiahnutí za oponou chudoby.