Práca na podnose?

Komentuje Ivan Klačanský

Napriek často opakovaným prednostiam slovenskej pracovnej sily a geografickej blízkosti bohatých krajín, investori sa k nám nehrnú. Práve opačne, zvyšuje sa tlak svetového trhu so svojimi pomerne lacnými výrobkami (najmä v textile a obuvníctve), ktoré znehybnili viaceré naše výrobné kapacity, aj keď sme si mysleli, že sú svetové. Boli svetové, ale iba čo do masovosti výroby a nedokázali, žiaľ, reagovať na zrýchľujúce sa inovačné trendy, pre zjednodušenie povedzme, že v móde. No nebolo to iba v móde. Vysoká produktivita práce inde a vysoký obsah inovatívnych prvkov znemožnil aj viaceré naše strojárske kapacity. Nastala deštrukcia domácich kapacít. Keď je málo peňazí v rukách väčšiny obyvateľstva, nemôžu fungovať ani klasické služby a nové vznikajú iba pre veľmi úzky okruh vyvolencov s hrubými peňaženkami. Pokračuje recesia ekonomiky a úspechy zahraničného obchodu dosahuje iba pár gigantov. Nedá mi nespomenúť úspešnú industrializáciu spred polstoročia. Pracovná sila mala v miestach nových pracovných možností zabezpečené ubytovanie slobodárenského typu a aj zatracované ubytovanie v panelákoch. Svetlý príklad veľkej automobilky, ktorá zváža svojich pracovníkov každý deň (!) do práce aj zo vzdialenosti 50 - 60 kilometrov, ukazuje aj na druhú pravú príčinu dnešnej situácie. Prvou je nepravda o vynikajúcej úrovni kvalifikácie pracovnej sily (jej kvalifikácia zodpovedá potrebám industrializovanej spoločnosti). Druhou je nedostatok bytov, prechodného ubytovania tam, kde sú voľné pracovné miesta. Treťou príčinou je príslovečná skromnosť, ale iba niektorých. Väčšina si povie: utiahneme si opasok a ďaleko od domova za prácou nepôjdeme. V hladových dolinách naďalej podľa osvedčeného, práca musí prísť za pracovníkom?