Monopolizácia láka neschopných

Vyzerá to, že lekárom i lekárnikom zostanú oči len na plač

Snaha o zrušenie plurality zdravotných poisťovní zo strany ministra zdravotníctva sa v odbornej verejnosti nestretla so žiadnou podporou, práve naopak, odmietajú ju všetky profesijné organizácie pracujúce v rezorte zdravotníctva. Vidia v nej nebezpečnú monopolizáciu zdravotného poisťovníctva. Paradoxne však vláda práve v tomto období umožňuje pluralitu poistenia áut z dôvodu zlepšenia konkurenčného prostredia, čiže vytvorenia prirodzeného ekonomického tlaku na zlepšenie a skvalitnenie služieb. Monopolizácia v zdravotníctve by postupne viedla k znižovaniu poskytovania zdravotníckej starostlivosti, ako aj diktátu podmienok všetkým zdravotníckym pracovníkom, pacientov nevynímajúc. Tento neúspech však viedol k zadaniu úlohy pre Všeobecnú zdravotnú poisťovňu (VšZP), aby vypracovala dva materiály: Návrh koncepcie spoločného výberu poistného a Návrh koncepcie Spoločného inštitútu revízneho lekárstva.

Cieľom prvej navrhovanej koncepcie je sústrediť výber, kontrolu a vymáhanie poistného, prerozdelenie a vedenie centrálneho registra na jednu inštitúciu s tým, že nositelia zdravotného poistenia by boli oslobodení od úloh, ktoré v skutočnosti nie sú ich typickými činnosťami. Nositeľ zdravotného poistenia by plnil úlohy najmä v oblasti uzatvárania zmlúv s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti a pozornosť by venoval predovšetkým poistencovi. Združenie zdravotných poisťovní má však na materiál, ktorý vznikol na politickú objednávku, podstatne iný názor, ale aj preto, lebo predložený materiál sa zaoberá problematikou, ktorá bola už opakovane riešená v legislatívnom zámere nového zákona o zdravotnom poistení. Návrh koncepcie spoločného výberu poistného cez nositeľa spoločného výberu prináša napriek deklarovanému zjednodušeniu činnosti ZP a zvýšeniu efektívnosti vo výbere poistného práve opačný efekt. Systém sa skomplikuje,

bude drahší

a jeho efektivita je značne iluzórna. Skúsenosti z iných krajín bývalého východného bloku, kde výber poistného zabezpečuje len jedna zdravotná poisťovňa, prípadne iná organizácia, to potvrdzujú. Výber poistného nielenže nie je vyšší, naopak, skôr nižší ako v našom poistnom systéme. Výber, kontrola a vymáhanie poistného patria medzi základné funkcie poisťovne. Práve v tejto oblasti sa preukazuje jej životaschopnosť.

Súčasný transparentný výber poistného by sa zavedením spoločného stal netransparentným, subjektívnym a menej efektívnym. Ťažko si tiež možno predstaviť vznik spoločného výberu bez zvýšenia finančných nárokov. Podobný prípad zdravotníctvo už zažilo, keď sa zrušila Národná poisťovňa, kompetentní sa vyjadrovali, že to nebude stáť ani korunu zvýšených výdavkov hlavne pre VšZP, a stálo to niekoľko sto miliónov Sk. Do popredia vystupuje aj rad ďalších praktických otázok ako napríklad, aká bude vierohodnosť pohľadávok a dlžných súm v tejto zdravotnej poisťovni, ktorá nemala urobený audit? Nie je jasné, aké úspory správnych fondov mali tvorcovia koncepcie na mysli, keď sa aj naďalej uvažuje s výškou správneho fondu na úrovni súčasných 4 %.

Návrh koncepcie Spoločného inštitútu revízneho lekárstva je rovnako poplatný dnešnej vízii ministra zdravotníctva o jednej zdravotnej poisťovni vykonávajúcej základné zdravotné poistenie. Pre nezainteresovaných sa snaží byť „barličkou“ plurality v zdravotnom poistení, ale pri hlbšom posúdení by bol fakticky

jej hrobom.

Nie je totiž pravda, že revízne lekárstvo sa chápe predovšetkým ako represia. Revízne lekárstvo by malo byť v každej zdravotnej poisťovni a malo by sa orientovať na klienta v zmysle jeho oprávnených nárokov na potrebnú zdravotnú starostlivosť. Manažmenty už dávno neočakávajú od revízneho lekárstva len represívne konania, sú marketingovo zamerané, a preto o svojich klientov, ako aj o dôveru poskytovateľov zdravotnej starostlivosti musia tvrdo „bojovať“. Len monopolne sa správajúca zdravotná poisťovňa si môže dovoliť „čistú represiu“. Rezortné zdravotné poisťovne sa orientujú aj na prevenciu, či už v revíznom lekárstve alebo zdravotnej starostlivosti. Nie je pravda, že neexistuje jednotné vykonávanie revíznej činnosti. Spoločné revízie, nielen v rámci Združenia zdravotných poisťovní, ale aj v spolupráci s VšZP odstraňujú nejednotnosť a nejednoznačnosť výkladu Liečebného poriadku. Preto na efektívnejšie a transparentnejšie vykonávanie revíznej činnosti je v súčasnosti potrebný okamžitý oficiálny výklad o Liečebnom poriadku, ako základ na jednotné vykonávanie revíznej činnosti. Ďalej prehodnotenie platnej koncepcie revíznej činnosti a okamžite pokračovať v prerušených aktivitách na stabilizáciu tohto odboru na ministerstve zdravotníctva.

Vydanie metodického pokynu na výkon revíznej činnosti po spoločnom prerokovaní s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti. Zabezpečenie vypracovania diagnostických a terapeutických algoritmov, podobne aj liekovej politiky. Legislatívne upraviť obsahovú stránku všetkých druhov zdravotníckej dokumentácie - forenzné dôvody. Monopolizácia by mohla viesť

k cielenej likvidácii

nepohodlných lekárov, k rušeniu tzv. nadbytočných zdravotníckych zariadení z dôvodu nedostatku financií tak, ako sme toho svedkami v súčasnom období, keď minister zdravotníctva Roman Kováč bez hlbších analýz rozhoduje o osude tisícok zdravotníckych pracovníkov. Držať v rukách všetky páky láka najmä neschopných úradníkov, ktorí nepochopili istú autonómnosť a slobodu rozhodovania, avšak v prísne, ale fundovane stanovenom legislatívnom prostredí. Zdá sa, že komore lekárov i lekárnikov, ktorí logicky žiadajú isté kompetencie, ako napríklad pri stanovovaní počtu lekárov prvého kontaktu alebo počtu lekární a ich optimálnom rozmiestnení v rámci regiónu, zatiaľ zostanú oči len na plač.

Ivan Bielik

Smer, vedúci sekcie