Dobu ľadovú spustili monzúny a rast Himalájí

Podľa niektorých modelov sa Indický subkontinent asi 10 miliónov rokov vtláčal na územie Ázie, čím vznikli mohutné Himaláje a Tibetská plošina. Nová štúdia predpokladá, že tento pohyb má na svedomí viac než iba topografické zmeny. Vyzbrojený množstvom geologických záznamov a sofistikovaným počítačovým klimatickým modelom, medzinárodný tím vedcov z Číny a zo Spojených štátov amerických podáva správu v Nature, že rast pohorí mohol spôsobiť vznik ázijských monzúnov pred 8 miliónmi rokov a prispieť k niekoľkým dobám ľadovým, ktoré sa začali pred 2,5 milióna rokov.

An Zhisheng z čínskej Akadémie vied, John E. Kutzbach z univerzity Wisconsin-Madison, Warren L. Prell z Brown univerzity a Stephen C. Porter z univerzity vo Washingtone používali počítačové modely, pomocou ktorých demonštrovali, že vytláčanie pohoria s plošinou zvýšilo výskyt zimných aj letných ázijských monzúnov a spôsobilo začiatok vysychania v strednej Ázii, vďaka čomu sa mohli vytvoriť púšť Gobi a Mongolská púšť. Smer vysychania mohol zároveň niesť na východ jemnozrnné častice prachu, ktoré sa zhromaždili v obrovských sprašových depozitoch v západnej Číne.

V prachu sa dá čítať ako v knihe. Môžete sa „zahĺbiť“ do nánosov a čítať príbeh minulých podnebí, hovorí Kutzbach. Základ týchto sprašových sedimentov pochádza z obdobia pred 8 miliónmi rokov, čo poskytuje nezávislý dôkaz dvíhania od dôkazu získaného z tektonických modelov. Himaláje zachytili zrážky na juhu a východe Tibetskej plošiny, čo vysvetľuje, prečo sú monzúny také veľké a prečo niektoré blízke oblasti sú vyprahnuté, kým iné zostávajú vlhké.

Okrem toho ukladanie spraše naznačuje, že pred 3,6 až 2,6 milióna rokov, viac prachu prúdilo s prevládajúcimi západnými vetrami, pravdepodobne zintenzívňovalo zimné monzúny. Tento posun naopak mohol signalizovať prachovejšiu fázu v zemskej atmosfére, hovorí Kutzbach a zároveň sa v tom istom čase zintenzívnili ľadové cykly. A hoci na vine môžu byť aj iné faktory, vedci tvrdia, že rast Tibetskej plošiny mohol spôsobiť zvýšenie množstva prachu. „Ide o klasický scenár sliepky a vajca,“ dodáva Kutzbach. Nevieme čo bolo prvé, ale je možné, že pokračujúce zdvíhanie Tibetskej plošiny na jej severnom a východnom okraji pomohlo vytvoriť podmienky na zmenu na chladnejšiu klímu s intenzívnejšími ľadovými cyklami.

(kab)