Daňová strata, dlhy a DPH

Píšte na adresu redakcie, faxujte na číslo 07/6381 0413 alebo mailujte do schránky: nazory@hd-dennik.sk

V prvom roku podnikania (1995) vykázala s. r. o. účtovnú stratu vo výške 34-tisíc Sk. Po úprave hospodárskeho výsledku zostala daňová strata 4-tisíc Sk, ktorá sa neumorovala. Účtovná strata bola uhradená z čistého zisku za rok 1996, keď spoločnosť prvýkrát vykázala zisk. V roku 1999 vykázala s. r. o. opäť stratu, ktorú čiastočne uhradila z rezervného fondu. Má firma v zmysle zákona o daniach z príjmov nárok na umorenie daňovej straty z roku 1999, začnúc rokom 2000, i keď vykázala prvýkrát základ dane v roku 1996?

- Úvodom podotýkame, že predmetom umorovania podľa daňových zákonov je daňová strata. Účtovná strata je iná kategória, ktorá sa riadi účtovnými predpismi a obchodným právom. Umorovanie daňovej straty je postup, keď sa táto daňová strata postupne odpočítava od plusového základu dane v ďalších piatich rokoch. Podľa § 34 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov možno od základu dane odpočítavať daňovú stratu, ktorá vznikla najviac v troch zdaňovacích obdobiach predchádzajúcich obdobiu, v ktorom daňovník vykázal prvýkrát základ dane a daň, a to rovnomerne počas piatich bezprostredne za sebou nasledujúcich zdaňovacích obdobiach. Podmienkou je, že suma rovnajúca sa odpočítavanej daňovej strate bude preinvestovaná na obstaranie hmotného majetku do skončenia zdaňovacieho obdobia, v ktorom je uplatňovaný odpočet straty. Ak vznikne daňovníkovi ďalšia daňová strata, nemožno ju už od základu dane odpočítať. V treťom až piatom roku odpočtu straty sa zníženie základu dane o pomernú časť straty vykoná rovnomerne, najviac však do sumy vykázaného základu dane prevyšujúceho 150 tis. Sk. Ak vykázaný základ dane sa rovná alebo je nižší ako 150 tis. Sk, nárok na odpočet pomernej časti straty zaniká.

Z uvedeného právneho stavu pre rok 2000 odvodzujeme, že daňovú stratu z roku 1999 môžete odpočítavať z plusového základu dane rovnomerne začnúc rokom 2000 do roku 2004. Slovné spojenie „prvýkrát základ dane a daň“ treba vykladať tak, že prvýkrát počas platnosti tohto zákona, nie prvýkrát počas existencie subjektu. Ak by v období 2000 až 2004 vznikla ďalšia daňová strata, táto sa už nemôže umorovať. Suma rovnajúca sa odpočítavanej daňovej strate (vždy postupne jedna pätina) sa musí preinvestovať formou obstarania hmotného majetku.

Ak ste v daňovom priznaní za rok 2000 uplatnili umorenie prvej pätiny daňovej straty, potom túto sumu musíte preinvestovať do konca roku 2001. V treťom až piatom roku odpočtu straty (rok 2002 až 2004) sa zníženie základu dane o pomernú časť straty vykoná rovnomerne, najviac však do sumy vykázaného základu dane nad 150 tis. Sk. Ak vykázaný základ dane bude rovný alebo nižší ako 150 tis. Sk, nárok na odpočet pomernej časti straty zanikne.

Ustanovenie § 34 cit. zákona sa novelou č. 466/2000 Z. z., s účinnosťou od 1. 1. 2001 zmenilo s tým, že lehota na investovanie sa predĺžila do skončenia tretieho zdaňovacieho obdobia, v ktorom je uplatňovaný odpočet pomernej časti daňovej straty.

Spoločnosť je platiteľom DPH a predáva staršiu nehnuteľnosť v hodnote 500 tis. Sk. Podľa § 35 zákona o DPH je predaj oslobodený od DPH. Uvedenú predajnú hodnotu 500 tis. Sk treba uviesť na riadok 12 daňového priznania DPH?

- Podľa ustanovenia § 35 zákona č. 289/1995 Z. z. o DPH je od dane oslobodený prevod a prechod nehnuteľnosti alebo jej časti, s výnimkou jej prevodu a prechodu uskutočneného do dvoch rokov po kolaudácii. Predpokladáme, že v uvedenom prípade ide o nehnuteľnosť nad uvedený časový test dvoch rokov po kolaudácii, preto sa daň neuplatní. Prevod a prechod nehnuteľností je zo zákona oslobodený od dane vždy, teda nie je možné dobrovoľné uplatnenie dane, s cieľom predísť kráteniu dane na vstupe koeficientom. Cena tohto plnenia sa vykáže na riadku 12 daňového priznania DPH. Na riadku 12 sa vykazuje hodnota oslobodených zdaniteľných plnení, ktoré vplývajú na koeficient. Hodnota zdaniteľných plnení, ktoré nevplývajú na koeficient, sa vykazuje na riadku 13. Tento postup vyplýva z § 21 ods. 2 zákona o DPH, ako aj z oznámenia MF SR uverejneného vo FS č. 14/1999, o určení nových vzorov tlačív daňového priznania a dodatočného daňového priznania DPH.

Nájomník predčasne ukončil nájom z dôvodu okamžitej výpovede od prenajímateľa, a to za hrubé porušovanie zmluvy (opakované oneskorené platenie). Keďže vzájomná dohoda nebola možná, prenajímateľ vysťahoval uvedeného nájomníka z prenajatých priestorov. Pri tomto bola spísaná zmluva pred notárom obidvoma stranami o neuplatňovaní si žiadnych vzájomných nárokov. Je možné na základe tejto zmluvy odpustiť nájomníkovi dlhy a v účtovníctve u prenajímateľa premietnuť tieto dlhy ako pripočítateľnú položku k základu dane? Keďže zmluva bola podpísaná v roku 1999, môže byť odpustenie zaúčtované aj v tomto roku alebo má byť podané dodatočné daňové priznanie?

- Ak prenajímateľ odpustí dlhy nájomcovi, usudzujeme, že predmetná dohoda je svojím ekonomickým obsahom darovacou zmluvou. Zastávame názor, že prenajímateľ (veriteľ) by mal darovanú pohľadávku odúčtovať do nedaňových nákladov ako poskytnutý dar. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov nie je hodnota daru predmetom dane z príjmov právnických osôb, preto by dlžník mohol darovaný záväzok odúčtovať v prospech nedaňových výnosov. Obdarovaný (dlžník) by však mal prijatý dar, ako nadobúdateľ, vyrovnať vo vzťahu k dani z darovania podľa § 5 ods. 1 zákona č. 318/1992 Zb. o dani z dedičstva, darovania, prevodu a prechodu nehnuteľností v znení neskorších predpisov.

K druhej časti otázky uvádzame, že platí zásada nezávislosti účtovného obdobia. Z hľadiska časovej a vecnej súvislosti možno formulovať všeobecný model opravy chýb tak, že sa darovanie zaúčtuje v bežnom roku a podá sa dodatočné daňové priznanie k príslušnému roku.

Ing. Vladimír Pastierik

HZ Prievidza, s. r. o.