Smutný trh práce

Komentuje Ján Rehák

Nemáme dobré správy pokiaľ ide o pribúdanie práce. Z času na čas sa síce objavia vzletné slová zabalené do honosných názvov, väčšinou však ide iba o predvolebný populizmus. Bez práce je stále takmer päťstotisíc ľudí. Pritom tisícky potenciálnych nezamestnaných, ktorí čoskoro zaplavia úrady práce, sedia zatiaľ v školských laviciach. Navyše „záverečnú“ ohlasujú ďalšie firmy a firmičky. Štatistiky úradov práce sa budú rozrastať aj o ľudí najatých iba na sezónnu výpomoc. Mierne rastúci počet voľných miest síce signalizuje, že záujem podnikateľov o nových pracovníkov o niečo stúpol, ale nemožno prehliadnuť, koľko pracovných ponúk zostáva celé týždne i mesiace neobsadených. Nemálo z nich pritom vzniká iba vďaka zahraničným investorom, ktorých sa podarilo vláde privábiť nielen rôznymi výhodami, ale aj zdôrazňovaním, koľko kvalifikovaných nevyužitých pracovných síl je u nás k dispozícii. Nie všetci podnikatelia si však uvedomujú, že i nezamestnaní majú predstavy o svojej cene a nehodlajú prijať podradnú pracovnú ponuku. Ešte stále existuje značný rozdiel medzi profesijnou štruktúrou voľných miest a nezamestnanými. Aj keď možno pripustiť niektoré extrémy na trhu práce ako napríklad zlatokopov s predstavou, že pod zástavou podnikateľa je všetko možné či tvrdenie, že nezamestnaní sú ľudia vyhýbajúci sa práci. Ak vylúčime tieto extrémy, zostáva fakt, že je stále značný rozdiel medzi profesijnou štruktúrou voľných miest a nezamestnanými. O to viac sú potom na zamyslenie prípady, keď aj v mnohých rizikových oblastiach nezamestnaní odmietnu miesto, pretože by mali pracovať do šiestej večer, prípadne v sobotu. Rovnakou v mylnej predstave žije aj časť absolventov škôl. Sú teda takíto ľudia nezamestnaní alebo iba ťažko zamestnateľní?!