Financie, ktoré nemotivujú

Komentuje Vladimír Turanský

Hlavným dôvodom pokračujúceho úpadku poľnohospodárskych podnikov je ich nedokončená transformácia, nevyjasnené vlastnícke vzťahy a rozhodovacie právomoci, ale aj pravidlá prijaté štátom. Tam, kde transformáciu majú za sebou, kde sa jasne vie, kto je vlastníkom, kde predseda a predstavenstvo majú silu rozhodnúť a prijať nevyhnutné opatrenia, tam podniky napredujú. Kde sa riadia akýmsi ľudovým sociálnym zmierom, pri ktorom rozhoduje veľký kolektív a pri nepopulárnom opatrení manažmentu hrozí odvolanie, tak takéto podniky sú odsúdené na zánik. Ešte aj v súčasnosti sme svedkami, že reálni vlastníci, ktorým bol vrátený majetok, oň prichádzajú. V tomto, podľa niektorých odborníkov z praxe, ministerstvo pôdohospodárstva urobilo v minulosti veľkú chybu. Nevytvorilo podmienky na osvetu pre nových vlastníkov, akým spôsobom majú spravovať svoj majetok. Tak, ako sa kedysi násilne združstevňovalo, teraz

majetok odovzdával bez záujmu štátu o jeho ďalší osud. Úpadok teda nastal preto, lebo reálna transformácia podnikov v mnohých prípadoch nenastala a ľudia nevedeli a mnohí ani teraz nevedia, čo s majetkom a prichádzajú o státisíce, ba milióny.

Štátna podpora je ešte stále smerovaná tak, že peniaze sa dostávajú aj do tých podnikov, o ktorých by sa na základe ich vývoja už malo vedieť, že zajtra nemusia existovať. Štát nemá v dotačnej sústave také kritériá, aby sa dotácia stala vlastne zásluhou, teda aby z dobrých boli ešte lepší. Rozdávanie peňazí a žitie na štátny úkor je dodnes realitou. Ak podnikateľ splní podmienky, má nárok na dotácie. Tak, ako je to napríklad pri výrobe mlieka. Ale ani tu to však nie je celkom ideálne, lebo dotácie by si nemal zaslúžiť ten, kto dosahuje podpriemernú dojivosť. Ten, kto vyrába málo a neefektívne, nemá zisk a je otázkou času, kedy sa sám zlikviduje. Z tohto hľadiska je aj poskytovanie finančných prostriedkov zo štátnych zdrojov na kúpu ohrozeného podniku vo výške 100 % nesprávne. Lacno získané zdroje a absencia rizika straty, aspoň časti vlastných finančných prostriedkov, nemotivuje uvážlivo narábať kapitálom. Navyše 100-percentné finančné krytie v prostredí všeobecného nedostatku zdrojov umožňuje štátnemu úradníkovi, aby subjektívnym rozhodnutím zvýhodnil jedného uchádzača pred iným. Tým sa vytvára živná pôda pre korupciu, ako aj politický klientelizmus.