Doprava sa vráti na koľajnice

Životné prostredie umožňuje železniciam priestor na rozvoj

V deväťdesiatych rokoch vzniklo na pôde európskych medzinárodných organizácií niekoľko štúdií, ktoré sú orientované na oceňovanie vplyvu dopravy na životné prostredie. Najväčšiu autoritu získali štúdie spracované v rámci UIC v roku 1994 a v roku 2000. Sú to štúdie firiem Infras Zürich a IWW Karlsruhe, ktoré spolu s ďalšími prácami významne ovplyvňujú orientáciu dopravnej politiky pri rešpektovaní vplyvov na životné prostredie. Posledná štúdia Infras/IWW predkladá, okrem monitorovania externalít a externých nákladov, aj varovnú prognózu ich vývoja do roku 2010. Bez radikálnych zásahov štátu do deľby prepravy v prospech železničnej dopravy je prognózovaný nárast externalít oproti roku 1995 vyšší až o 40 %. A to napriek predpokladaným zlepšeniam technických parametrov dopravných prostriedkov a očakávanému zníženiu spotreby palív cestných vozidiel.

Štúdia sa zaoberá externými nákladmi, ktoré sú vyvolané nehodami, atmosférickým znečistením, rizikami vyplývajúce z klimatických zmien vplyvom kysličníka uhoľnatého, hlukom, kongesciami (dopravné zápchy) a ostatnými vplyvmi na životné prostredie. Podľa tejto štúdie náklady externalít bez kongescií dosiahli 530 mld. EUR. Na týchto nákladoch sa železničná doprava podieľa len vo výške 2 %, pričom cestná doprava až 92 %! Aj v rozhodujúcich negatívnych účinkoch železničnej dopravy: emisie, globálne otepľovanie, nehody je železnica niekoľkokrát priaznivejšia ako cestná doprava. Osobitne alarmujúci je viac ako 25-percentný podiel dopravného sektora na celkovej produkcii emisií kysličníka uhoľnatého v Európe, pričom 80 až 90 % emisií produkuje práve cestná doprava.

Výhody železníc sú značné i v ďalších oblastiach. Preto európske štáty súbežne s internalizáciou externých nákladov pristupujú k investičnej cenovej a daňovej politike, výrazne priaznivej pre železničnú dopravu. Napriek transformácii na obchodné spoločnosti zostávajú železnice naďalej subvencované aj prostredníctvom dotácií na prevádzku a údržbu infraštruktúry. Podľa legislatívy EÚ je prípustná dotácia štátu až do výšky fixných nákladov infraštruktúry. Objektívne hodnotenia potvrdzujú ekologickú výhodnosť železničnej dopravy ako celku. Ak budeme vychádzať z výsledkov štúdie, že spoločnosť vynakladá ročne na škody spôsobené externalitami dopravy vrátane kongescií 10 % HDP, pričom podiel dopravy na HDP dosahuje 7 - 8 %, tak podpora železníc, ktorej výsledkom je zníženie cestnej dopravy, prinesie spoločnosti podstatne vyšší úžitok nielen v súčasnosti, ale aj budúcim generáciám.