Žiadny luxus, ale nevyhnutnosť

Bez technického rozvoja a investícií sa z miesta nepohneme

Na rok 2001 si ŽSR naplánovali investície v celkovom objeme 8,857 mld. Sk. Požadované financie sú schopní pokryť z vlastných zdrojov iba čiastočne, až 5,657 mld. Sk budú čerpať z cudzích zdrojov. V ďalších piatich rokoch by celkové investície na železnici mali prevýšiť až 65 mld. Sk. Bližšie o tom hovoríme so zástupcom generálneho riaditeľa ŽSR a jeho námestníkom pre technický rozvoj, s Ing. Ladislavom Saxom.

Je paradoxné, že značne zadlžené ŽSR si plánujú také veľké investičné sumy. Nie je to iba pekný sen, po ktorom príde k tvrdému prebudeniu?

- Myslím si, že nejde ani o pekný sen, ani o žiadny luxus. Napriek našej značnej zadlženosti si nemôžeme dovoliť stagnovať v investičnej oblasti, lebo by sme si tým podkopali svoju budúcnosť, znížili svoju konkurencieschopnosť a zhoršili tak svoje postavenie na prepravnom trhu. V konečnom dôsledku by sa tak znížila i naša schopnosť platiť svoje dlhy. Osoh z toho by teda nemala ani železnica, a ani naši veritelia. V minulých rokoch sme už túto

chybu spravili,

a železnica napriek tomu prejedla veľký objem úverov. Nehovoriac o tom, že absenciou dlhodobej investičnej koncepcie nám vznikli veľké resty pri modernizácii infraštruktúry, mobilných prostriedkov i technických a technologických zariadení.

ŽSR nemajú celý balík peňazí určený na investície. Veľkú časť plánovaných investícií budú musieť získať z cudzích zdrojov, predovšetkým z úverov.

- Podobne je to aj s investičnými úvermi, ktoré sú viazané na účelové použitie. V minulosti sme sa však nevedeli k nim dostať, lebo nám chýbali kvalitné investičné projekty. ŽSR preto svoje investície často financovali z bežných krátkodobých úverov. Táto krátkozraká taktika mala nepriaznivý dosah na rast zadlženosti, ktorú navyše komplikovala jeho prehlbujúca sa neschopnosť splácať úvery. Tieto a ďalšie chyby v investičnej oblasti sme začali naprávať po roku 1998, po výmene manažmentu ŽSR. Už v nasledujúcom roku sa nám podarilo získať úver vo výške 200 mil. EUR od Európskej investičnej banky.

Tento úver banka poskytla ŽSR v troch tranžiach. Nie je však tajomstvom, že práve prvá z nich sa nepoužila na konkrétne investičné projekty.

- Prostriedky z prvej tranže úveru sme museli v roku 1999 skutočne použiť na financovanie predošlých úverov, ktoré sme spotrebovali v investičnej oblasti. K tomuto kroku nás donútila finančná situácia podniku, ktorému v tomto období hrozil „cross default“. Zároveň sme vyrovnali svoje

dlžoby voči

projektovým organizáciám, čím sme otvorili dvere pre serióznu prípravu nových projektov, predovšetkým v rámci modernizácie medzinárodných koridorov. Napríklad projekt modernizácie piateho koridoru v úseku Bratislava - Rača - Trnava získal aj podporu vo fonde ISPA vo výške 38 mil. EUR. Z druhej tranže úveru od EIB sme už vlani zase mohli financovať práce na šiestom koridore Skalité - Čadca - Žilina i na modernizácii desať rušňov série 771 na rad 773 v Dubnici nad Váhom. Momentálne čerpáme už tretiu tranžu tohto úveru, pričom časť prostriedkov sme použili aj na dodávku nových električiek pre Vysoké Tatry. Práve vlani sa však modernizácia železničných koridorov na Slovensku dostala z polohy deklarovanej priority do polohy praktickej. Podstatou modernizácie všetkých štyroch železničných koridorov je zvýšenie traťových rýchlostí a zvýšenie ich priepustnosti. Práce sme rozvrhli do roku 2006.

Minuloročná analýza technického stavu infraštruktúry poukázala na značné zanedbávanie celkovej údržby a obnovy tratí. Viaceré čísla sú alarmujúce, a niektoré úseky tratí sú dokonca v havarijnom stave.

- Z uvedenej analýzy vyplýva, že len v prípade komplexných rekonštrukcií tratí máme deficit asi 800 km. Situácia nie je veľmi priaznivá, zvlášť na vedľajších tratiach, prakticky by sme tu

nenašli úsek,

ktorý má menej ako 14 - 15 rokov. Ale ani to, že niektoré úseky trate sú podľa nášho hodnotenia v havarijnom stave, ešte neznamená, že by bola ohrozená bezpečnosť železničnej dopravy. Realizujeme viaceré projekty v tejto oblasti a pripravujeme ďalšiu modernizáciu tratí aj servisných zariadení.

Už niekoľko rokov sa hovorí o modernizácii železničného uzla v Čiernej nad Tisou.

- Ešte v tomto roku v Čiernej nad Tisou štartujeme s projektom modernizácie širokého rozchodu a prekládkových kapacít v hodnote 1,5 mld. Sk. V tomto roku ukončíme aj terminál v Dobrej, ktorý nám umožní prekládku až 10-tisíc kontajnerov denne. Jeho plné využitie bude spojené s prepravou kontajnerov na Ďaleký východ, presnejšie až do Japonska, preto sa pripravujeme napojiť na Transsibírsku magistrálu. Tieto kontajnery momentálne idú loďou po mori, pričom ich preprava z Hamburgu trvá dva až tri mesiace. Na železnici by sme tento čas dokázali skrátiť na 14 až 21 dní.

V blízkej budúcnosti ŽSR uvažujú aj o svojom vstupe na verejný telekomunikačný trh. Určité obmedzenia pri realizácii tohto zámeru však predstavuje zastaraná prenosová a spojovacia sieť. Aké ďalšie kroky preto podniknú v tejto oblasti?

- Už dnes naše vlastné telekomunikačné a informačné kapacity prevyšujú vlastné potreby. Preto by bolo chybou, ak by sme túto teleinformačnú sieť nevyužili aj na komerčné účely. Nedávno sme získali licenciu na zriadenie a prevádzkovanie verejnej telekomunikačnej siete, teraz pripravujeme projekt modernizácie, ktorý je založený na digitalizácii prenosovej siete a inovácii koncových zariadení. Jeho realizácia by sa mala zavŕšiť za dva-tri roky.

Aký vývoj možno očakávať v tomto roku v oblasti mobilných prostriedkov?

- Po úspešnej premiére novej elektrickej motorovej jednotky vo Vysokých Tatrách budeme pokračovať v ďalšom nákupe, pričom do prevádzky by sa malo postupne dostať celkom 14 týchto vozidiel. V tomto roku by sme mali začať aj s nákupom sedem identických motorových jednotiek pre podtatranský región. Pripravujeme tender na nákup 35 kusov ľahkých motorových jednotiek, ktoré by mali nájsť uplatnenie v regionálnej doprave. Počítame, že

prvý prototyp

by sa mal objaviť v skúšobnej prevádzke ešte do konca roka. Pokračovať bude modernizácia ďalších rušňov v Dubnici nad Váhom i nákladných vozňov prostredníctvom firmy AAE. Uvažujeme o tendri na získanie osobných vozňov s výkyvnými skriňami, ktoré by nám umožnili o dva-tri roky skrátiť vlakové spojenie Bratislavy a Košíc na štyri hodiny.

Na vaše náročné plány do budúcnosti upozorňuje Koncepcia obnovy a rozvoja mobilných prostriedkov do roku 2001.

- Dôvodov na razantný postup v tejto oblasti je viacero. Ide najmä o riešenie prebytkov v súčasnom parku mobilných prostriedkov, jeho nevhodnej vekovej a konštrukčnej skladby, dosiahnutie požadovaných medzinárodných technických parametrov a noriem a zvýšenie ekonomiky prevádzky. Neplnenie týchto požiadaviek sa najviditeľnejšie prejavuje pri osobných vozňoch, keď iba minimum z ich celkového počtu môžeme zaraďovať do medzinárodných vlakov a keď s výnimkou susedných krajín nám chýbajú

priame spojenia

s ostatnými európskymi metropolami. Problémom sú hlavne nízke jazdné rýchlosti, zanedbaný interiér a hygienické zariadenia, nízky komfort pre cestujúcich, absencia klimatizácie, centrálneho vykurovania a pod. Minimálny variant obnovy osobných vozňov preto počíta ročne s nákupom aspoň 21 vozňov, najmä pre medzinárodnú prepravu plus s modernizáciou ďalších 13 vozňov pre vnútroštátnu prepravu. Podobná nevyhovujúca situácia je však aj pri nákladných vozňoch.

Do roku 2006 chcete investovať takmer 40 mld. Sk. Obnova mobilného parku sa odhaduje na ďalších 25 mld. Sk. Je vôbec reálne tieto objemy naplniť?

- Uvažujeme o viacerých zdrojoch financovania. Pokiaľ ide o ŽSR, ktoré vzniknú po transformácii a rozdelení dnešného podniku, z odpisov dopravnej cesty budú môcť získať každý rok 1,5 mld. Sk. Granty EÚ z programov PHARE a ISPA na modernizáciu koridorov by mohli dosiahnuť ročnú výšku 1 - 2 mld. Sk. Vláda tiež prisľúbila ročnú dotáciu 4 mld. Sk na rozvoj. Ďalšou možnosťou sú úvery so štátnou zárukou a úvery od komerčných bánk. Železničná spoločnosť si už bude môcť tvoriť vlastné zdroje nielen z odpisov, ale postupne aj zo ziskov z vlastnej komerčnej činnosti. Tiež sa predpokladá, že zo štátnej dotácie jej pripadne ročne asi 500 mil. Sk na obnovu mobilného parku. Priaznivé vyhliadky na získanie výhodných úverov jej zaručí aj členstvo v medzinárodnej spoločnosti Eurofima. Výhodné bude pre ňu pokračovať aj v doterajšej spolupráci na modernizácii nákladných vozňov s firmou AAE. Takže som optimista.