Je či nie je planétou?

Vedci už roky diskutujú o tom, či je Pluto samostatná planéta alebo nie. Jedni hovoria, že Pluto objavené v roku 1930 je s priemerom 2250 km na planétu príliš malé, druhí oponujú argumentom „veď má predsa mesiac“. No v priebehu rokov bolo objavených veľa planétok a asteroidov v Kuiperovom prstenci v blízkosti obežnej dráhy Pluta, ktoré sú veľkosťou porovnateľné s deviatou planétou našej slnečnej sústavy.

Posledným záchytným bodom zástancov Pluta ako planéty bol jeho mesiac Cháron. No aj tento oporný bod sa otriasa v základoch. Vedci pracujúci s infračerveným Canada-France-Hawaii Telescope (CFHT) umiestneným na vrchole havajskej sopky Mauna Kea totiž objavili superkométu, ktorú tiež sprevádza mesiac. Táto kométa sa nachádza zhodou okolností v Kuiperovom prstenci. To by mohlo znamenať, že Pluto by mohlo naozaj prísť o titul planéta.

Spomínaný mesiac obieha okolo kométy s označením 1998 WR31 vo vzdialenosti približne 40 000 km, uviedol jeho objaviteľ Christian Veillet. Pluto a Cháron by teda nemuseli byť jedinou zvláštnou dvojicou v Kuiperovm prstenci. Takýchto párov by mohlo byť aj oveľa viac.

Alan Stern zo Southwest Research Institute v Boulderi, štát Colorado, je o tom pevne presvedčený. V Kuiperovom prstenci sa totiž tiesni viac ako 25 000 planétok, asteroidov a komét. Medzi nimi dochádza k častým zrážkam a kusy vesmírnych objektov môže zachytiť gravitácia väčších nebeských telies.

Ako najnovší objav ovplyvní plánovaný let vesmírnej sondy k Plutu, sa v tejto chvíli nedá povedať. Sonda Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) mala odpovedať práve na otázku, či sa má Pluto klasifikovať ako planéta alebo nie. Let plánovaný na rok 2006 NASA najprv z finančných dôvodov zrušila, no potom projekt oprášila a chce ho uskutočniť s menším rozpočtom. Objav kométy s mesiacom však môže misiu sondy Pluto-Kuiper Express opäť spochybniť. Veď načo skúmať planétu, ktorá ňou asi nie je?

(kab, hy)