Predaj ako na bežiacom páse

Výrobcov oslovuje veľký trh, veľkosť objednávky a predaj

K dôležitým atribútom veľkých obchodných prevádzok známych ako hypermarkety, ktoré si najmä za posledný rok našli cestu aj na Slovensko, patrí maximálne využitie výpočtovej techniky v skladovej evidencii, relatívne nízke nároky na živú pracovnú silu, umiestnenie celej predajne na jednom podlaží, pričom je pre zákazníkov pripravených minimálne 18 pokladníc. V bratislavskej Petržalke, oddelené iba štvorprúdovou výpadovkou žijú v tesnej konkurencii dva hypermarkety: Tesco hneď pri obytných blokoch a Carrefour ako dominancia obchodného centra Danubia. Z hľadiska zákazníkov je to konkurencia vítaná. Tieto dva hypermarkety majú veľa spoločného, ešte aj usporiadanie predajnej plochy má isté spoločné črty. Aj keď jednej zo zákazníčok, ktoré som oslovila, pripadá Tesco ako veľký sklad. No z Carrefouru si môžete priniesť aj živé ryby a rozvoniavajúci chlieb a pečivo z pekárne umiestnenej v objekte. Líšia sa otváracími hodinami, keď Carrefour

ponúka služby

„iba“ od 8.30 do 22.00 hod. sedem dní v týždni a Tesco je otvorené nepretržite, 24 hodín denne. Tesco má viac pokladníc - 62 (v čase mojej návštevy popoludní ešte pred špičkou ich fungovalo 17) oproti 42 v Carrefoure (v tom istom čase ich pracovalo 8, avšak nevznikali rady). Nepríjemnejšia tam bola iná skúsenosť - 2. mája nebolo možné použiť platobné karty. Pravda, je aj náhradné riešenie - bankomat Tatra banky umiestnený vonku, to však znižuje komfort nákupu.

Zákazníci oboch hypermarketov sú s nimi spokojní. Väčšinou tam nakupujú pravidelne, aj keď niektorí bývajú na vzdialenejšom sídlisku (Devínska Nová Ves), prípadne na dedinách v okolí Bratislavy. Nákupy často spájajú s návštevou (rodičov) v Petržalke. Vyhovuje im široký sortiment a nízke ceny. Obyčajne prichádzajú raz za týždeň alebo za dva týždne, aby si urobili zásoby. V blízkosti svojho bydliska nakupujú zväčša len chlieb. Do hypermarketov prichádzajú nielen autom, ale aj mestskou dopravou, autobusmi. Pravda, sú i takí - to sa týka Petržalčanov - ktorí sa tu zastavia každý druhý deň, niekedy aj každý deň. Rovnako muži, ako aj ženy. Neprekáža im

strata času,

pretože, ako mi povedal napríklad 52-ročný Ivan, v menších predajniach je tovar podstatne drahší. Pritom všetci, ktorých som sa pýtala, koľko času strávia pri hypernákupoch pripúšťali, že hodinu, poldruha hodiny, ba aj dve hodiny. Dôvody, ktoré rozhodnú pre Tesco alebo Carrefour, súvisia s tým, čo „majú šikovnejšie po ceste“, napríklad mladá pani, ktorá býva na dedine, sleduje akcie v propagačných letáčikoch a podľa toho si vyberá, kam pôjde nakúpiť a čo. Akcie sú veľkým tromfom obchodných reťazcov. Stáva sa však, že za tovar označený v reklamnom letáku i v predajni akciovou cenou, nablokuje pokladnica pôvodnú neakciovú cenu. Preto sa

inšpektori SOI

pomerne často venujú dodržiavaniu sľubov akcie. Dve inšpektorky som 9. mája sprevádzala do Carrefouru na Panónskej ceste v Bratislave. V tom čase tam boli dve akcie, prvá od 1. do 13. mája, druhá od 8. do 19. mája. Z textilného tovaru v letáčiku sme spoločnými silami našli v predajni všetky, okrem vari najatraktívnejšieho, dámskeho župana so šálovým golierom, ktorý mali ponúkať v rôznych farbách a vo veľkostiach od 44 po 58 - iba za 899 korún. Vysvitlo, že im ho vôbec nedodali. Dôvod sa nepodarilo zistiť, nie je to však ojedinelý prípad. Je na škodu pôsobenia tohto reťazca, platí to aj o ďalších, ktoré majú svoje centrály v Prahe, že sa o väčšine významných záležitostí rozhoduje z druhej krajiny. Príkladom toho je aj to, že pracovníčky zodpovedné za úsek textilu nemohli predložiť vyhlásenia o zhode na dovezenú dámsku a pánsku bielizeň. Keďže sa nepodarilo získať z Prahy a od distribútorov tieto zákonom predpísané náležitosti (aspoň tvrdenia o vyhlásení o zhode), SOI pozastavila ich predaj. Napriek sľubom i viditeľnému úsiliu zodpovednej pracovníčky, ktorá predpokladala najprv, že ich zoženie do dvoch hodín, potom do druhého dňa, ani na tretí deň ich na inšpekciu nedoručili. Hypermarkety sú ustavične v pozornosti SOI, v inšpekčnej knihe Carrefouru urobili inšpektorky už

siedmy zápis

v tomto roku. Pritom aj predtým ich kolegovia požadovali na dovezený spotrebný tovar vyhlásenia o zhode. Je to naozaj len vzdialenosť z Prahy do Bratislavy, čo spôsobuje, že renomovaná nadnárodná spoločnosť nedokáže predložiť požadované dokumenty o pôvode tovaru, jeho materiálovom zložení a zdravotnej neškodlivosti? Možno je tých 360 km na vine aj tomu, že dva týždne od podpísania dohody s Nadáciou Slovak Gold o podpore špičkových domácich výrobkov, za čo sme tento nadnárodný reťazec francúzskeho pôvodu chválili, nebolo po jej realizácii ani stopy.

Pracovníčky SOI takisto pozastavili predaj pančuchových nohavíc predávaných v akcii za 14,90 Sk, pretože v reklamnom letáku sa uvádzalo iné materiálové zloženie než mali pančucháče v skutočnosti, čím leták uvádzal zákazníka do omylu. Bola som tiež svedkom vybavovania reklamácie za nefungujúci fotoaparát, keď - ako vysvitlo - spoločnosť nedodržala 30-dňovú lehotu na reklamáciu. „Ktosi“ zanedbal svoju povinnosť a „zabudol“ poslať výrobok na opravu. Našiel sa však aj doklad o prevzatí, aj pokazený fotoaparát, a tak obchod vrátil zákazníkov jeho peniaze.

Ak nájdete v inom obchode

lacnejší výrobok,

vyplatíme vám rozdiel, hlása Carrefour na veľkom paneli pri vchode. Neusilovala som sa hľadať inde lacnejšie, zaujímalo ma však, ako sa im darí dosahovať tie naozaj nízke ceny. Aj keď musím dodať, že si treba dávať pozor, pretože na tom istom regáli nájdete vedľa seba napríklad spodné nohavičky za 34,90 Sk, ale i za 249 Sk... Prečo sú predajné ceny v hypermarketoch nižšie? Okrem toho, že vynechávajú veľkoobchod ako medzičlánok a dopravné náklady spravidla znášajú dodávatelia, majú tú výhodu, že pre svojich dodávateľov predstavujú veľký trh, teda využitie výrobných kapacít. Zároveň však reťazce nútia výrobcov, aby sa podieľali na nákladoch, ktoré majú napríklad pri otváraní novej predajne. Konkrétne Carrefour požaduje aj od dodávateľov, s ktorými už spolupracuje, tzv. otváracie poplatky pri otvorení každého nového obchodu. Podmienkou je tiež tzv. „zalistovací“ poplatok za zapísanie výrobku do zoznamu predávaných tovarov. Podľa skupiny výrobcov, ktorí mi veľmi dôverne poskytli tieto údaje, „sú vysoké, ale pri jednorazovej úhrade sa dajú akceptovať“. Avšak: „Carrefour má v podmienkach platbu každý rok a pri viacerých výrobkoch to už je poriadne vysoká suma.“ A čo akcie, ktoré tak obľubujú zákazníci? „Požadujú často až 10-percentné zľavy, takže v niektorých prípadoch cena klesne až po výrobné náklady.“ Výrobcovia sa domnievajú, že marketingové akcie by mohli byť zaujímavé aj pre nich, ale nie sú efektívne vzhľadom na

vysoké poplatky,

ktoré Carrefour požaduje za uverejnenie výrobku v katalógu s dvojtýždňovou platnosťou. Podporia síce predaj a výrobok zviditeľnia, ale len počas akcie, keď je cena dokonca pod výrobnými nákladmi. Hypermarket kladie zvýšené nároky na logistiku. Aj keď odoberá veľké množstvo tovaru, požaduje časté dodávky menších množstiev v pravidelných termínoch, aby sa tovar priebežne dopĺňal do regálov. Pritom musí dodávateľ dodržať nielen deň, ale aj hodinu dodávky. Dodávam, že sme nemohli porovnať podmienky s Tescom sídliacim oproti, pretože výrobcovia, ktorí boli ochotní poskytnúť mi informácie, nepatria medzi jeho dodávateľov.

Gazdinky, ktoré sa každé ráno vyberali na trh a do obchodov, aby nakúpili pre domácnosť všetko potrebné na aktuálny deň, patria už histórii. Otázka nestojí, či hypermarkety áno alebo nie, ale aké, kde a koľko. Pretože ku kvalite života, ku koloritu veľkých i menších miest predsa patria ulice s obchodmi - lahôdkarstva, parfumérie, papiernictvá, predajne s obuvou, módnymi doplnkami, s textilom, odevmi a športovými potrebami, s elektronikou i potrebami pre fotografov, amatérov aj profesionálov. A aj keď sa rada zásobím hoci aj na mesiac dopredu, bola by som nerada, keby som bola v budúcnosti odkázaná len na hypermarket, nech už by bolo jeho meno akékoľvek.

Zuzana Krútka