Naučiť sa pohybovať v konkurenčnom prostredí

Aj keď transformácia niekedy „bolí“, inú možnosť štátme podniky nemajú

Zväz zamestnancov dopravy, pôšt a telekomunikácií (ZZDPT) SR patrí medzi najväčšie zamestnávateľské zväzy na Slovensku, v rámci Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ). Zväz pôvodne vznikol v júli 1966 z iniciatívy piatich podnikateľsko-zamestnávateľských subjektov. Založili ho spoločnosti: Železnice Slovenskej republiky, Slovenské telekomunikácie, Slovenská pošta, Zväz autobusovej dopravy a Slovenská plavba a prístavy. Zväz ako združenie presadzuje záujmy svojich členov pri rokovaniach so štátnymi a inými organizáciami a pri riešení hospodárskych a sociálnych problémov. V súčasnosti má 39 subjektov, všetky z oblasti dopravy, telekomunikácií, pôšt, ale sú medzi nimi napríklad aj ŽOS, Eurotel či odborné učilištia. V rámci zväzu pracuje do 110-tisíc zamestnancov, čiže patria medzi najväčšie zväzy na Slovensku. Bližšie o úlohách a výsledkoch sme hovorili s generálnym tajomníkom Stanislavom Háberom.

Čo ste dosiahli v prospech svojich členov za uplynulých päť rokov?

- Za päťročné fungovanie je toho veľmi veľa. Vyriešili sme desiatky rôznych ťažkostí formou práce v komisiách. Máme komisiu pre hospodársku politiku a tripartitu, pre právne poradenstvo. Účinne pracuje aj komisia pre stredné odborné učilištia a kolektívne vyjednávanie. Nedávno sme v rámci zväzu inštalovali aj radu pre kombinovanú dopravu, ktorá v podstate teraz začína svoju činnosť.

Ak niekto pozornejšie sleduje napríklad železničnú či autobusovú dopravu, začína mať dojem, že ste relatívne konfliktný zväz.

- S tým by som zásadne nesúhlasil, našu činnosť nepovažujeme za konfliktnú. Poviem to vari inak. Naši členovia donedávna fungovali poväčšine ako štátne podniky, čiže je u nich životne nevyhnutná transformácia a reštrukturalizácia, lebo inak sa nevedia pohnúť dopredu a teraz sa pohybujú v bludnom kruhu stratovosti. Názorným príkladom sú Železnice SR. Nie je predsa mysliteľné, aby tieto podniky naďalej boli len štátnymi a nepohybovali sa aj v konkurenčnom prostredí. Skutočne je existenčnou nevyhnutnosťou, aby transformácia bola čo najrýchlejšie za nami a z toho pramenia aj niektoré konflikty.

Nedávno sme sledovali protestný štrajk železničiarov. Ako to hodnotíte vy v zastúpení zamestnávateľov?

- Ľudsky je pochopiteľné, že každý krok pri znižovaní zamestnanosti je sprevádzaný aj takýmito akciami. Na jednej strane je to prirodzený krok a na druhej strane je to zo strany odborov reakcia proti transformácii Železníc SR. Osobne si však myslím, že nie je mysliteľné, aby železnice stále zabezpečovali sociálnu funkciu štátu. Samozrejme, že je nevyhnutné prispôsobiť aj počet zamestnancov Železníc SR výkonom, ktoré železnica dosahuje. Ak klesajú výkony, musí klesnúť počet zamestnancov, hoci je to ľudsky bolestivé.

V záujme vašich členov ste uzatvorili aj Dohodu o spolupráci medzi ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií a ZZDPT.

- K uzatvoreniu tejto dohody vo februári 1997 nás viedla snaha spolupracovať s pracovníkmi ministerstva pri príprave návrhov zákonov, strategických a koncepčných materiálov, riadiacich rozhodnutí, aby sa akceptovali aj naše pripomienky a podmienky. Môžem napríklad jednoznačne konštatovať, že sa u nás nedodržujú legislatívne termíny, čo má vážny dosah na hospodársku činnosť podnikov. Neraz sme poukázali na to, že v koncepčnej a metodickej činnosti ministerstvo nereprezentuje záujmy jednotnej štátnej dopravnej politiky vzťahujúce sa ku všetkým dopravným odborom. Preto sa ustavične kriticky vyjadrujeme, že ministerstvo by malo venovať viac pozornosti štátnej dopravnej politike.

Máte vôbec šancu oponovať ministerským úradníkom?

- Máme možnosť pripomienkovať a ovplyvňovať legislatívny plán, čo je veľmi významné. V rade hospodárskej a sociálnej dohody máme jedno miesto a prezident ZZDPT Andrej Egyed sa pravidelne zúčastňuje na každom zasadnutí. Konzultujeme aj plán činnosti jednotlivých sekcií na ministerstve, kde máme pravidelné tripartitné rokovania, čiže máme určitú šancu usmerňovať úradníkov.

Spomínate šancu, ale rozhodnutia ministerstva, prípadne vlády to nenaznačujú. Napríklad v oblasti dopravnej polície, konkrétne Železničnej polície.

- My jednoznačne presadzujeme názor, že dopravná polícia by mala zostať pri ministerstve dopravy. A mala by zabezpečovať služby nielen pre železnicu, ale ako dopravná polícia by zabezpečovala služby aj pre cestnú a autobusovú dopravu atď. Zlúčenie Železničnej polície s Policajným zborom považujeme za nesystémové opatrenie a výhrady sme adresovali aj premiérovi a kompetentným ministrom. Moderná, dôveryhodná a komplexne zameraná dopravná polícia by v každom prípade mala zostať pri ministerstve dopravy.

Ktoré hlavné úlohy ste si kládli pri štarte do tohto roka?

- Niektoré sme už spomínali. Je to predovšetkým urýchlenie procesu hospodárskej transformácie doterajších štátnych podnikov na podnikateľské subjekty. Musia sa naučiť existovať v liberalizovanom a komerčnom prostredí dopravného, poštového, ale aj telekomunikačného trhu. Našou prioritnou úlohou je pomáhať vytvoriť vhodné legislatívne prostredie na podnikanie a rozvoj hospodárskych aktivít našich členov, ktoré budú ako v krajinách EÚ. Tu je potrebné prispôsobiť aj aproximáciu nášho právneho poriadku s právom EÚ. Ďalšou otázkou, v ktorej sa angažujeme, je uplatnenie integrovaného dopravného systému vo verejnej hromadnej doprave. Ide nám o koordináciu činnosti dopravcov v železničnej a v autobusovej doprave, a potom v prímestskej a mestskej doprave, pričom nezabúdame ani na riešenie problémov zvýšenia kultúry cestovania. Prioritou pre nás je zabezpečenie dopravnej obslužnosti územia, pričom vychádzame zo základných práv a požiadaviek občanov. Ide nám predovšetkým o kvalitné funkčné spojenie pri cestách do zamestnania a škôl, uspokojovanie potrieb občanov pri doprave do zdravotníckych, kultúrnych, spoločenských zariadení a podobne. Musíme dosiahnuť optimálnu harmonizáciu jednotlivých dopravcov.

V súčasnosti sa veľa zaoberáte problematikou učňovského školstva.

- Tak Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení , ako aj náš zväz sme toho názoru, že stredné odborné učilištia by mali zostať pri rezortoch, pretože sú úzko špecificky viazané na potreby rezortu. Záleží na tom, do akej miery sa ich počet optimalizuje alebo či ostanú v tej podobe, v akej momentálne sú. Môže sa určiť aj iný systém, pretože aj potreby našich podnikov sa menia. Aký bude u nás počet učilíšť, to ukáže čas, ale riadiť by ich jednoznačne mali vlastné rezorty.

Najekologickejšou je určite kombinovaná doprava, teda kombinácia prevozu kamiónov na vlaku. Lenže, akosi sa vám tu zatiaľ nedarí.

- Kombinovaná doprava ako dopravný systém nachádza u nás svoje konkrétne vyjadrenie vo vládou schválených zásadách štátnej dopravnej politiky a nadväzne prístupom Slovenska k Európskej dohode o najdôležitejších trasách medzinárodnej kombinovanej dopravy. Na aplikáciu kombinovanej dopravy sme vytvorili špeciálnu komisiu, ktorá má posudzovať tieto problémy a hľadať prijateľné možnosti. Tento druh dopravy je pritom zaujímavý nielen z hľadiska nášho štátu, ale aj z európskeho. Tu sa totiž vhodne snúbia otázky ekologické s otázkami rýchlosti a bezpečnosti dopravy. Odbremenili by sme tým naše cesty od ťažkých vozidiel. Zatiaľ sú výsledky kombinovanej dopravy na Slovensku, poviem to úprimne, veľmi slabé. Osobne si však myslím, že je potrebné do riešenia problémov výraznejšie zaangažovať aj štát.

Aký kontakt udržujete s členmi zväzu, ako ich zoznamujete s najnovšími informáciami?

- Stálou platformou na zabezpečenie informačnej činnosti vo vzťahu k členom sa stali nami vydávané Informácie, ktoré majú mesačnú periodicitu a stabilnú štruktúru obsahu. V bulletine prezentujeme najnovšie informácie sociálno-ekonomického a právneho charakteru a aktuálne problémy nielen z vnútroštátneho, ale aj z medzinárodného hľadiska. Pravidelne robíme aj odborné semináre. Za dôležitú činnosť považujeme aj pravidelné pracovné rokovania s krajskými úradmi, účasť na Rade hospodárskej a sociálnej dohody SR a nepretržitý pracovný kontakt na rôznych úrovniach s ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií.

Jozef Kunik