Spôsob účtovania a definície

Na majetku firmy alebo na majetku splácanom formou lízingu bola spôsobená škoda. V poisťovni bola škoda uplatnená. Ako sa účtujú v jednoduchom účtovníctve výdavky za opravu a prijatá náhrada škody?

- Daňové aspekty škody alebo poškodenia na majetku, ktorý podnikateľ využíva pri svojej činnosti, a poskytnutých náhrad upravuje zákon č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov (ZDP) vo viacerých ustanoveniach. V § 24 ods. 2 písm. k) stanoví, že ako daňový výdavok sa uznávajú daňovníkom nezavinené škody vzniknuté v dôsledku živelnej pohromy, ako aj škody spôsobené podľa potvrdenia polície neznámym páchateľom, ak od vzniku škody uplynul najmenej jeden rok. V § 25 ods. 1 písm. n) sa stanoví, že daňovými výdavkami nie sú škody presahujúce prijaté náhrady s výnimkou uvedenou v § 24 ods. 2 písm. k) (spôsobené živelnou pohromou, neznámym páchateľom), pričom v tomto ustanovení vymedzuje ZDP pojem „škody“ tým, že odkazuje na zákon č. 563/1991 Zb. o účtovníctve. Samotný zákon o účtovníctve pojem škody nedefinuje, vymedzenie tohto pojmu obsahujú Postupy účtovania pre podnikateľov (ustanovené opatrením MF SR č. 3177/1998-KM). V tomto všeobecne záväznom právnom predpise sa uvádza, že

škodou

sa rozumie fyzické znehodnotenie (neodstrániteľné poškodenie alebo zničenie) nehmotného a hmotného majetku, a to z objektívnych aj zo subjektívnych príčin. Z toho vyplýva, že za škodu napr. v prípade motorového vozidla sa považuje len prípad, keď sa vozidlo už nedá opraviť, prípadne bolo odcudzené, takže je potrebné ho vyradiť z hmotného majetku. V prípade, že hmotný majetok, a teda aj vozidlo, možno opraviť (uviesť do pôvodného alebo prevádzkyschopného stavu), uznávajú sa výdavky na opravu ako daňové výdavky v prípade, že vozidlo je zaradené do obchodného majetku (daňovník o ňom účtuje ako o majetku využívanom na podnikanie). Pokiaľ ide o náhradu za poškodenie (zvyčajne vo výške výdavkov na opravu alebo menej) vyplatenú poisťovňou, táto podľa ustanovenia § 4 ods. 2 písm. l) ZDP nie je oslobodená od dane a daňovník ju teda musí zahrnúť do svojho základu dane.

Ak by vozidlo bolo úplne zničené alebo ukradnuté, potom by išlo o škodu a bolo by potrebné skúmať, či táto škoda bola spôsobená živelnou pohromou, neznámym páchateľom (§ 24 ods. 2 písm. k/ ZDP) alebo inou udalosťou (§ 25 ods. 1 písm. n/ ZDP). V prvom prípade môže daňovník uplatniť škodu v plnej výške zostatkovej ceny hmotného majetku, teda aj vozidla, inak len do výšky vyplatenej náhrady. Aj v tomto prípade sa náhrada zdaňuje.

Ak bolo poškodené alebo zničené či odcudzené vozidlo (alebo iný majetok), ktoré podnikateľ používa na základe

zmluvy o nájme

veci s právom kúpy prenajatej veci (lízingovej zmluvy), neutrpel ujmu podnikateľ ako nájomca, pretože ide o majetok prenajímateľa. Prenajímatelia (lízingové spoločnosti) zvyčajne žiadajú, aby najatú vec poistil nájomca v ich prospech, teda náhradu v žiadnom prípade nedostane nájomca. Prenajímateľ stanoví v lízingovej zmluve postup pri poškodení, zničení alebo odcudzení predmetu zmluvy. Niektorí prenajímatelia si vyhradzujú, že vec bude poistená v určitej poisťovni a v prípade poškodenia opravená v určitom servise. Postup pri poistnej udalosti možno stanoviť len po podrobnom preskúmaní lízingovej zmluvy a poistnej zmluvy. Po prešetrení, prípadnej oprave a vyplatení náhrady sa prenajímateľ s nájomcom finančne vyrovná. Vplyv takéhoto vyrovnania na základ dane možno posúdiť len po preskúmaní konkrétneho prípadu.