Účtovanie o subdodávkach

Som samostatne zárobkovo činný bytový architekt, mám aj živnostenský list na práce spojené s úpravou a so zariadením interiérov. Moja práca spočíva v tom, že zákazníkovi interiér navrhnem a zabezpečím realizáciu. Niektoré špeciálne práce v obmedzenom rozsahu vykonávam sám, väčšinou ich však zabezpečujem u iných špecializovaných živnostníkov (stavebné firmy, stolári, umeleckí kováči, elektroinštalatéri a pod.). Týmto podnikateľom uhradzujem ich faktúry vystavené na mňa, ja fakturujem zákazníkovi celú prácu. Títo partneri zabezpečia podľa mojich pokynov všetky špecializované práce vrátane materiálu, ja kupujem materiál len na práce, ktoré vykonávam sám. Ako mám účtovať v jednoduchom účtovníctve o subdodávkach? Poradili mi, že ich mám účtovať ako „prevádzkovú réžiu“, obávam sa, aby daňovej kontrole nebolo podozrivé, že mám príliš vysokú réžiu a minimálne ostatné výdavky.

- Jednoduché účtovníctvo je daňovo orientované. Priamo v účtovníctve sa vyčísľuje hospodársky výsledok, ktorý je definovaný rovnako ako základ dane z príjmov. Preto pri každom zápise o pohybe peňažných prostriedkov sa rozhoduje o jeho daňovej charakteristike, teda či ovplyvňuje alebo neovplyvňuje základ dane z príjmov. Jedine toto členenie v prvej rozlišovacej úrovni možno považovať za členenie požadované na daňové účely, ktoré ukladá § 15 zákona č. 563/1991 Zb. o účtovníctve. Ďalšie členenie do položiek druhového členenia, stanovených Postupmi účtovania v sústave jednoduchého účtovníctva pre podnikateľov má analytický charakter, nemá nijaký vzťah k zákonu o daniach z príjmov. V oblasti výdavkov sú osobitne vyčlenené napr. údaje o mzdách, platbách do poistných fondoch, dotáciách sociálnemu fondu, ktoré slúžia skôr pri kontrolách dodržiavania iných zákonov (zákona o zdravotnom poistení, zákona o Sociálnej poisťovni, zákona o zamestnanosti, zákona o sociálnom fonde). Zatiaľ čo pri

členení príjmov

ovplyvňujúcich i neovplyvňujúcich základ dane a pri členení výdavkov neovplyvňujúcich základ dane sú vymedzené tzv. zvyškové triedy („ostatné“), pri členení výdavkov ovplyvňujúcich základ dane takáto zvyšková trieda nejestvuje. Postupy účtovania v sústave jednoduchého účtovníctva preto v čl. VI ods. 8 stanovia, že v položke „prevádzková réžia“ sa zachytávajú výdavky, pre ktoré nie je náplň v ostatných položkách výdavkov vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov. U podnikateľov alebo iných samostatne zárobkovo činných osôb, ktoré pracujú bez zamestnancov a poskytujú prevažne služby, ktoré sú produktom ich duševnej práce, patrí väčšina výdavkov do tejto triedy. Avšak aj u ostatných podnikateľov je štruktúra výdavkov v tejto triede veľmi rôznorodá. Obsahuje niekedy pomerne vysoké výdavky na nájomné, používanie motorového vozidla, pracovné cesty, poštovné, telekomunikačné úhrady, opravy a údržbu atď. Preto mnohí podnikatelia najmä pre vlastnú potrebu uplatňujú vo svojom účtovníctve hlbšie členenie položky

„prevádzková réžia“.

Postupy účtovania to pripúšťajú, keď uvádzajú, že povinné členenie sa považuje za minimálne. Podnikateľ, ktorý zabezpečuje svoje služby s veľkým podielom subdodávok (napr. v odbore stavebníctva), môže v rámci „prevádzkovej réžie“ osobitne sledovať platby subdodávateľom. Údaje o štruktúre výdavkov pravdepodobne nebudú prvotným predmetom záujmu daňovej kontroly. Pre správcu dane môže byť určitým signálom dlhodobý nepomer medzi celkovými daňovými výdavkami a zdaniteľnými príjmami. Pri kontrole sa však zameria v prvom rade na posúdenie, či všetky príjmy, ktoré podliehajú dani, boli priznané a či jednotlivé uplatnené výdavky sú daňovými výdavkami v zmysle ustanovení zákona o daniach z príjmov a či sú hodnoverne doložené.