Stabilizácia prioritou ČR

V súvislosti s otázkou termínu prijatia prvých kandidátov krajín strednej a východnej Európy do Európskej únie sa nevyhnutne otvára ďalší nemenej zložitý problém budúceho členstva v Európskej menovej a hospodárskej únii (EMÚ). K otázke členstva v EMÚ zaujali stanovisko len dve krajiny spomedzi potenciálnych piatich kandidátov uchádzajúcich sa o prijatie v roku 2004. Kým Maďarsko otvorene hovorí o svojom zapojení sa do eurolandu, predstavitelia ČR zaujímajú zdržanlivejší postoj. Tieto úvahy sú dané nielen vznikajúcou vnútornou nerovnováhou v krajine, ale rovnako akcentujú aj súčasné problémy menovej únie, ktorými sú základné štrukturálne reformy.

Pre vstup krajiny do euroregiónu je potrebné splniť tzv. Maastrichtské kritériá, ktoré sú zamerané do oblasti makroekonomických indikátorov. Problematickosť naplnenia čiastkových kritérií s výškou rozpočtového deficitu a dlhu na HDP sa naplno prejavila tesne pred vytvorením menovej únie. Na dosiahnutie 60-percentnej hranice dlhu na HDP museli centrálne banky viacerých európskych krajín pristúpiť k neštandardným opatreniam, ktorými podporili stav verejných financií prostredníctvom mimoriadnych rozpočtových príjmov. V prípade Českej republiky bude udržanie prijateľného stavu verejných financií jedným z kľúčovým problémov v najbližších rokoch. Na neutešený stav rozpočtového hospodárenia už upozornili aj predstavitelia Medzinárodného menového fondu, ktorí vyzvali vládu k urýchlenej reforme verejných financií. Jej prípadné odďaľovanie môže významne ohroziť makroekonomickú stabilitu krajiny. V tejto súvislosti vzniká s prípadným členstvom ČR v menovej únii ďalšia disproporcia. Potreba fixovania českej koruny na euro a súčasné zníženie nezávislosti centrálnej banky obmedzí využívanie menovej politiky pri riešení ekonomickej rovnováhy. Všetky stabilizačné opatrenia prejdú do kompetencie vlády. Realizácia stabilizačných opatrení využívaním nástrojov fiskálnej politiky nebude efektívna, vzhľadom na deficitné tendencie verejných financií a vysoké daňové zaťaženie podnikov a obyvateľstva.

Podľa vyjadrenia členky Bankovej rady ČNB M. Erbenovej by krajina nemala vstúpiť do eurozóny ešte niekoľko rokov po jej prijatí do EÚ. V priebehu tohto časového horizontu by malo dôjsť k stabilizácii ekonomiky prostredníctvom menovej politiky, ktorá pri aktuálnych problémoch vykazuje najvyššiu efektivitu. Aj napriek tomuto faktu M. Erbenová hodnotí budúce zapojenie ČR do menovej únie ako jednoznačne výhodné, keď kľúčovým argumentom je až 70-percentný podiel krajín EMÚ na českom exporte.

Marcel Tirpák