Poslanci hlasovali za peniaze

Antikomunistu Havla podporili iba komunisti

Poslanci okrem komunistických prehlasovali prezidentské veto a schválili opätovné zvýšenie štátneho príspevku politickým stranám za mandát v hornej i dolnej snemovni z 500- na 900-tisíc korún. Mimoparlamentné strany, ktoré vo voľbách v roku 1998 získali aspoň tri percentá hlasov (päť je potrebných pre vstup do snemovne), môžu každoročne počítať so šiestimi miliónmi korún, čo je dvojnásobok oproti predchádzajúcemu stavu. Parlamentné strany okrem toho dostanú ročný príspevok vo výške 10 mil. Kč, čo je o 100 % viac než doteraz a 90 Kč za hlas má byť zohľadnených inflačným koeficientom. Václav Havel odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že nesúhlasí so začlenením tejto novely do zákona o štátnom dlhopisovom programe. Poslanci tvrdia, že to bol jediný spôsob, ako zaistiť, aby politické strany dostali čo najskôr peniaze, ktoré vzhľadom k blížiacim sa voľbám na jar budúceho roka, stále viac potrebujú.

Štát ich prestal financovať po februárovom verdikte Ústavného súdu, ktorý svojou prezidentskou sťažnosťou inicioval Havel. Verdikt zrušil časť zákona o politických stranách, ktorá počítala so zvýšením štátneho príspevku na poslanca a senátora z 500-tisíc Kč na dvojnásobok s tým, že to neumožňuje rovnoprávnu súťaž medzi veľkými a malými subjektmi. Prezident vo svojej sťažnosti uvádzal, že politické spektrum sa konzervuje, a najmä nové hnutia pre nedostatok prostriedkov nemajú šancu na úspech. Najväčším problémom sa stala okamžitá platnosť verdiktu Ústavného súdu, na ktorého základe strany prakticky nemali už od marca nárok na štátny príspevok a zostali bez prostriedkov. Poslanci svoje urýchlené rozhodnutia zdôvodnili tým, že sa práve preto vrátili k pôvodnému modelu z roku 1995 a pokladali by za nefér, keby bol i tento napadnutý. Minister financií oznámil, že tohtoročný štátny rozpočet už so zvýšením počítal, a preto 497,6 mil. Kč, ktoré budú vyplatené, neznamenajú žiadne mimoriadne náklady.

Za Havlov postoj sa postavili v parlamente iba komunisti, ktorí, ako poukazujú politickí analytici, môžu vydržať i ďalšie obdobie bez štátnych príspevkov. Majú najpočetnejšiu členskú základňu, ktorá je ochotná stranu financovať, pričom neprehliadnuteľný je i fakt, že ich postoj v tejto otázke je populistický. Havlov hovorca po prehlasovaní veta vyhlásil, že je teraz viac na občanoch ako na ústavných inštitúciách, aby posúdili, akým spôsobom bol zákon prijatý. Z Ústavného súdu zaznievajú hlasy, že rozhodnutie snemovne je výsmechom jeho ustanovení, keď pätnásť jeho členov ich už raz označilo za neprijateľné. Nie je vylúčené, že ak Havel nepodá novú ústavnú sťažnosť, urobia tak niektorí senátori zo štvorkoalície ako Jiří Ruml a Jozef Zielenec, i keď štvorkoalícia bez výnimky odmietla prezidentské veto v Poslaneckej snemovni. Poslanci upozorňujú, že tento postup by mohol vyústiť do destabilizácie politickej scény a narušeniu vzťahov prezidenta k politickým stranám. Havel však vyhlásil, že svojím postojom nesleduje nejaké osobné ciele, ale že je za otvorený systém zrkadliaci pluralitu spoločnosti.

Richard Seemann

Praha