Biznis nie je zbierka v kostole

Cena nových áut sa zvýši o 5000 Sk a zaplatí to občan

Pred niekoľkými dňami NR SR schválila zákon o odpadoch. Na základe jeho znenia vznikne recyklačný fond. Z neho sa má podporovať využitie odpadov. Tvoriť sa bude z poplatkov výrobcov a dovozcov jednotlivých komodít, ktoré sú zahrnuté v zozname, patria medzi ne aj autovraky. To znamená, že od 1. januára 2002 sa bude na každé nové auto vzťahovať paušálna daň vo výške 5000 Sk. Z uvedenej sumy sa má podporovať recyklácia a likvidácia autovrakov. „Je to nešťastné riešenie, lebo ministerstvo životného prostredia hľadá peniaze, obce hľadajú peniaze, a tak si našli zákazníka - občana, ktorý za všetko zodpovedá, a ktorý bude opäť za všetko platiť,“ povedal nám Štefan Chudoba, riaditeľ Škoda Auto. Dodal tiež, že v zákone sme „predbehli celú Európu a ocitli sme sa v hlúposti na samej špici“. Veď smernica EÚ o likvidácii starých vozidiel nadobudla účinnosť vlani na jeseň a podľa Š. Chudobu ani jeden člen EÚ nemá túto problematiku spracovanú v národnej legislatíve. Majú na to čas až do apríla roku 2002. Čo je však dôležité - jednotlivé úlohy (zákaz používania olova, bezplatný odber všetkých vodidiel...) sú v uvedenej smernici časovo rozvrhnuté až do roku 2008. Ide totiž o taký komplikovaný problém, že ani vyspelé krajiny si netrúfajú prijať rozhodnutia bez toho, aby mali ujasnený každý krok vrátane dosahov na hospodárenie výrobcov automobilov.

Kým na Slovensku sa bude recyklácia podporovať z prostriedkov recyklačného fondu, v krajinách EÚ to bude na úplne inej báze. Nepôjdu cestou centrálneho fondu, ale tak, že každý výrobca sa bude finančne podieľať na dosiahnutí stanoveného cieľa, čiže na spätnom odbere vozidiel a perspektívu predstavuje aj združené financovanie výrobcov, ktorí budú podporovať recykláciu. Š. Chudoba zdôrazňuje, že podľa odhadov sa v SR na paušálnej dani za autá ročne „vyzbiera“ okolo 440 mil. Sk. Za dva roky to bude necelá miliarda. No kým sa fond rozbehne, po dvoch rokoch ho pod tlakom EÚ budeme rušiť a kopírovať trend EÚ. Podľa Š. Chudobu nie je vylúčené, že peniaze sa bez výraznejšieho efektu rozkotúľajú. „Keby nám išlo naozaj o likvidáciu autovrakov, tak by sme museli počkať, kým výrobca dá na stôl postup ako autá likvidovať. Museli by sme zorganizovať zberné miesta, vrakovištia, stanoviť tiež, akým spôsobom sa bude vozidlo odhlasovať, ako sa bude vyraďovať z evidencie, museli by sa dotiahnuť ďalšie legislatívne otázky. Vec sa celá vyvíja a môžem povedať, že je nesmierne komplikovaná. Pritom je jasné, že zo spracovania odpadov sa stáva jeden z najvýnosnejších a najzaujímavejších biznisov. Preto sa problém mal riešiť ako biznis a nie ako zbierka v kostole do zvončeka,“ hovorí Š. Chudoba.

„Na Slovensku je asi 1,2 milióna áut, z ktorých je až 600-tisíc starých 13 -14 rokov. Skúsenosti z vyspelého sveta ukazujú, že bez modernej linky separácia a spracovanie odpadu nie sú možné, a takáto linka na Slovensku nie je a nebude ani investor, ktorý by bol schopný ju kúpiť. Ako donútiť majiteľov starších áut, aby ich vyradili a kúpili si nové? To zákon nehovorí. Podľa jeho znenia dovozca bude musieť zaplatiť do fondu 5000 Sk za každé importované auto. Logicky to zaplatí zákazník. No až 80 % z celkového predaja áut v SR sú najlacnejšie autá. To znamená, že od tých, ktorí nemajú na iné, budeme brať ďalšiu daň.“ Toľko Š. Chudoba. Keďže garantom sektora autovraky v recyklačnom fonde má byť Žiar nad Hronom, zaujímalo nás, či predstavitelia Auto Škoda Slovensko alebo Združenie automobilového priemyslu SR (ZAP SR) budú s ním spolupracovať. Š. Chudoba dodal, že projekt budovania prevádzky možno v Žiari nad Hronom existuje, ale nemajú potrebnú spracovateľskú linku, technológiu. Zatiaľ tam z autovrakov využili len hliníkové časti. Pritom komplexné riešenie je a zostáva hudbou budúcnosti.

Š. Chudoba sa kriticky vyjadril aj k faktu, že opotrebované autobatérie a staré pneumatiky sú zahrnuté vo fonde ako osobitné komodity. Za ich dovoz budú musieť spotrebitelia platiť ďalšie poplatky, lebo dovozcovia ich do ceny premietnu. Na tento paradox, na nedostatočnú kontrolu nad čerpaním prostriedkov z fondu upozornil v liste poslancom aj prezident ZAP SR Jozef Uhrík. No väčšinu z navrhovaných pripomienok k zákonu, ktoré si osvojili niektorí poslanci, plénum NR SR neschválilo. Na našu otázku, prečo sa ZAP SR nezapojilo do diskusie o zákone, veď verejné pripomienkovanie trvalo takmer dva roky, Š. Chudoba dodal, že nikto importérov do diskusie neprizval. Zaujímalo nás teda stanovisko ministerstva životného prostredia. Poradca ministerstva Elemír Galovič tvrdí: „Uskutočnilo sa niekoľko rokovaní nielen s predstaviteľmi rezortov hospodárstva, vnútra, dopravy a telekomunikácií, ale viackrát sme rokovali aj so zástupcami AZZZ a sám som sa zúčastnil aj na rokovaní s Jozefom Uhríkom. Sú o tom záznamy. Prezident AZZZ Michal Ľach a aj Jozef Uhrík pozitívne hodnotili náš zámer. Pamätám si, že J. Uhrík priznal, že zo začiatku váhali, či spracovanie podporia, lebo naozaj aj v Európe bol vývoj okolo tejto otázky zložitý (smernica sa ťažko presadzovala do života), ale napokon túto myšlienku podporil.“ K výhrade Š. Chudobu, prečo práve Žiar nad Hronom má byť garantom, a nie také podniky ako Železiarne Podbrezová, VSŽ, Košice, E. Galovič povedal: „Nikto nie je vylúčený z hry. To všetko sú podnikateľské aktivity. Keď niekto vie, že určitým smerom vývoj pôjde, tak vie, že sa musí na to pripraviť. Viacerí menší podnikatelia, ako aj Žiar nad Hronom, tak urobili. Predsa nemôžeme nejakej firme zadať úlohu, aby likvidovali vraky. Pokiaľ ide o Žiar nad Hronom, potrebovali sme partnerov, ktorí mali dostatok informácií o tom, koľko vozidiel sa vyrába, dováža, v akom sú stave atď. A Žiar nad Hronom spracoval dve štúdie - analytickú o stave v celej Európe a aj návrh zákona o starých vozidlách.“ Pôvodne mal byť samostatný zákon o vozidlách, ale potom sa rozhodlo, že to bude súčasť zákona o odpadoch. K obavám, že sa peniaze bez efektu stratia, E. Galovič dodal, že podporu získa najlepší z predložených projektov. Vzhľadom na skutočnosť, že v súčasnosti sú na verejné pripomienkovanie predložené vykonávacie predpisy k zákonu, uvítali by, keby sa ZAP SR do diskusie zapojilo. K výhradám, že navrhnutý spôsob nebude fungovať, E. Galovič dodáva: „Hlavné je fond naštartovať. Čo nebude dobré, sa logicky bude musieť novelizovať. S novelou rátame. Už aj preto, že sme do nej nemohli zapracovať smernice EÚ, ktoré sa len prednedávnom schválili.“

Zdena Rabayová