Hrozba však celkom nepominie

Rok 2005 ako záver útlmu banskej činnosti nie je reálny

Keď sa dostane voda do podzemia, vylúhujú sa do nej horniny a vonku môže začať vytekať aj ako zriedená kyselina sírová. Utlmiť banskú výrobu nie je teda niekedy jednoduché. Vláda vlani schválila ďalší útlm banskej činnosti do roku 2005, keď by mal skončiť. Ale už teraz sa tento termín javí po technickej stránke ako nereálny. Štát síce dáva ročne na technické práce okolo 100 mil. Sk., problémom je však pravidelné tzv. účelové viazanie financií, čím sa lehota likvidácií predlžuje. „Ak by bolo v štátnom rozpočte dostatok financií, celý útlmový program sa dá urobiť do troch rokov,” uviedol v tejto súvislosti pre Hospodársky denník riaditeľ Rudných baní Banská Bystrica Ing. František Pavlík. Tento štátny podnik s celoslovenskou pôsobnosťou ako jediný zabezpečuje uvedené úlohy. Podľa neho pozitívom je, že doteraz sa na tento program financie vždy našli, ale následky banskej činnosti sú v niektorých lokalitách otrasné. Napríklad v Rudňanoch, Smolníku či Slovinkách. Navyše aj po zlikvidovaní banských prevádzok sa môžu v budúcnosti na povrchu prejaviť následky predchádzajúcej činnosti vo forme prepadlísk. Tie sa budú musieť riešiť individuálne vrátane finančných zdrojov na ich sanáciu. Na Slovensku sa v mnohých lokalitách prestalo ťažiť, stroje a zariadenia sa vybrali z baní, ale banské diela nie sú väčšinou zlikvidované. Značná časť banských výrob na území bývalého Česko-Slovenska, ktoré produkovali kovy, boli dotované a ich produkcia bola neefektívna. Na základe toho bol prijatý útlmový program ešte v čase federatívnej republiky, v ktorom sa pokračuje aj teraz. K finančne najnáročnejším akciám od roku 2000 patrí najmä dokončenie rekultivácie skládky toxických, tzv. červených pieskov po úprave medených rúd v Slovinkách, rekultivácia areálu po zlikvidovaných objektoch a skládke tetraedritových výpražkov v Rudňanoch, rekultivácia toxickej skládky odpadu bývalej antimónovej huty vo Vajskovej, ako aj skončenie sanačných opatrení proti vtekaniu kyslých vôd zo zatopených banských priestorov ložiska Smolník do povrchového recipientu, ale aj ďalšie. Napríklad v Banskej Štiavnici, Španej doline a Dúbrave.

Celkové náklady na likvidáciu banských prevádzok vrátane pracovísk Geologického prieskumu, Banských stavieb na úrovni cien zo začiatku 90. rokov boli odhadnuté na 1,169 mld. Sk, pričom od roku 1993 do vlaňajška sa vynaložilo 1,303 mld. Sk. Z toho asi tretina nákladov išla do sociálnej sféry. V rokoch 2000 až 2005 sa predpokladá vynaloženie ďalších takmer 650 mil. Sk, z toho na technické práce viac ako 500 mil. Sk. Rudné baníctvo na Slovensku sa podieľalo 80 percentami na tomto druhu baníctva bývalej ČSFR, pričom v Českej republike na likvidáciu banských lokalít vynaložili zo štátneho rozpočtu až 1,9 mld. CZK.

Vladimír Turanský