Hospodársky denník
USD50,155 Sk
EUR42,86 Sk
CHF28,097 Sk
CZK1,249 Sk
  Pondelok  28.Mája 2001

Jeho hviezda zhasla, len čo vyšla

Takéto podnikateľské peripetie sú v strednej Európe možné asi len u nás

Podnikateľská anabáza Jána Kandrika sa začala ešte v roku 1992 v Košiciach založením s. r. o. Karlen, ktorá mala v predmete činnosti okrem nakladania s rôznymi odpadmi a výroby energie aj piliarsku výrobu vrátane impregnácie dreva. Jeho zámerom už vtedy bolo spustiť linku na výrobu lignamonu - špeciálne spracovaného dreva, ktorý svojou tvrdosťou súperí s ebenom, má vysokú pridanú hodnotu už ako polotovar a okrem tradičného využívania, napríklad v nábytkárskom a stavebnom priemysle, je perspektívny aj v strojárstve. Svoj podnikateľský zámer dostal do takého štádia, že sa mu vtedy podarilo získať

úver za 70 mil. Sk

zo Slovenskej sporiteľne, za ktorý sa zaručil Fond životného prostredia SR. Jednu tretinu z neho začal, podľa vlastných slov, využívať na výstavbu technologickej haly, stavbu však nemohol ani dokončiť, pretože finančná inštitúcia úverovú zmluvu náhle zrušila a žiadala od neho vrátenie 25 mil. Sk do 15 dní. „Túto podmienku som nemohol splniť v žiadnom prípade, lebo som všetko investoval a z výroby, ktorá sa nezačala, som zaplatiť predsa nemohol,“ hovorí J. Kandrik. Rezortná záruka za úspešnosť podnikateľského zámeru sa vtedy mohla takmer rovnať štátnej a nemohol sa zmieriť s tým, že jeho spochybnenie niekým dospelo až do zrušenia úveru. Dlhoročným živorením sa firma Karlen dostala aj do konkurzu nie vlastnou vinou a celý prípad je teraz na Najvyššom súde SR. Ján Kandrik sa však nezriekol myšlienky spracovania dreva na lignamon a po márnych pokusoch a nepochopení všetkých doterajších vlád vrátane kabinetu M. Dzurindu sa rozhodol obrátiť na zahraničie. Dovtedy, ako hovorí, márne dúfal, že niektorá z nich pochopí, o akú vec ide a že pomôže tomu, kto chce zabrániť nielen drancovaniu našich lesov i vývozu drevnej suroviny

za lacné peniaze,

ale aj pomôcť ich ozdraveniu ťažením dreva stromovou metódou. Pri tomto spôsobe ťažby dokáže spracovať celý strom od listov až po korienky a neostáva tak dendromasa v lese, ktorá je živnou pôdou škodcov ničiacich stromy. S ťažkým srdcom sa otočil chrbtom ku domácim kompetentným a začal hľadať priaznivcov na západ od Slovenska. Iba mu je ľúto, že technológia, na ktorú by vtedy postačilo 70 mil. Sk, dnes pýta viac ako desaťnásobok. V Brne preto založil Lignachem, a. s., ktorej je majoritným vlastníkom, a tá odkúpila preferenčnú linku na výrobu lignamonu z Dalekých Dušníkov z juhozápadných Čiech. Technológia sa dostane do Košíc do jeho ďalšej firmy Lignamon, kde začne rovnomenný materiál vyrábať. Úver od zahraničného investora s dvojročným

odkladom splácania,

desaťročnou splatnosťou a švajčiarskou zárukou je už na ceste do Lignachemu na investovanie celej prevádzky v Košiciach. Investičný proces, ktorý má byť podľa dohody ukončený za 15 mesiacov, je rozdelený do troch etáp. Začne sa výstavbou haly na výrobu lignamonu ešte v tomto roku a ukončí sa halami na spracovanie klasických materiálov i samotného lignamonu. Už pri výstavbe s trojzmennou zamestná 1600 ľudí a v samotnej prevádzke si nájde zamestnanie až 260 ľudí. Drevo sa bude spracúvať na štyroch autoklávoch s ročnou kapacitou 2500 ton lignamonu. Odbyt zabezpečí švajčiarsky partner a zatiaľ celá produkcia pôjde na vývoz. Záujem o lignamon je veľký, podľa J. Kandríka iba Bahrajn by dokázal odobrať 100-tisíc kubíkov za rok, čo by chcelo výrobnú kapacitu 50 podobných liniek. Ak sa prvá linka osvedčí a bude pravidelný cash flow, na rad príde ďalších dvanásť, ktoré sú už predobjednané. Zaujímavé je porovnanie cien klasickej guľatiny a lignamonu. Kým sa cena za kubický meter dreva pohybuje okolo 2500 Sk, za to isté množstvo lignamonu odberateľ zaplatí 120-tisíc Sk. Je mu iba ľúto, že všetka produkcia

pôjde na vývoz

a až vari neskôr, keď sa výroba rozšíri, bude môcť dodávať aj domácim záujemcom. Ak sa lignamon osvedčí, pokojne môže konkurovať napríklad plastovým oknám či eurooknám a možno, že aj preto sa nik zatiaľ nemal na Slovensku k tomu, aby sa lignamonu doma darilo.

Ladislav Kulik

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.