Hospodársky denník
USD50,155 Sk
EUR42,86 Sk
CHF28,097 Sk
CZK1,249 Sk
  Pondelok  28.Mája 2001

Zákonník práce, daň z príjmov

Píšte na adresu redakcie, faxujte na číslo 07/6381 0413 alebo mailujte do schránky: nazory@hd-dennik.sk

Zamestnancovi končí v našej organizácii pracovný pomer na dobu určitú ku dňu 30. 5. 2001. Do konca daného mesiaca mu zostáva vyčerpať niekoľko dní dovolenky. V prípade, ak zamestnanec bude u nás naďalej vykonávať práce na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, môže čerpať v tom čase zostávajúcu dovolenku? Predpokladom je, že mu ju nepreplatíme.

- Podľa nášho názoru nie je možné, aby po skončení pracovného pomeru si zamestnanec čerpal dovolenku počas uzatvorenej dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti. Ide o dva rôzne druhy pracovnoprávnych vzťahov. Nárok na dovolenku sa vzťahuje len na zamestnancov počas nepretržitého trvania pracovného pomeru (§ 101 Zákonníka práce - ZP). Z § 106 ods. 2 ZP vyplýva, že za nepretržité trvanie pracovného pomeru sa považuje aj skončenie doterajšieho a bezprostredne nadväzujúci vznik nového pracovného pomeru zamestnanca k tomu istému zamestnávateľovi. T. j. nejde o nadväzujúci vznik dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti. V tomto prípade možno vychádzať už len z § 110b ods. 2 ZP, podľa ktorého zamestnancovi, z tam uvedených dôvodov, možno poskytnúť náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku. Jedným z dôvodov na takúto náhradu je i skončenie pracovného pomeru.

Vo Výnose MF SR č. 41/59/1996 z 27. februára 1996, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona NR SR č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách, sa v § 2 v bode 5 „hovorí“ o podmienkach, keď môže byť preddavok poskytnutý.

V zákone NR SR č. 303/1995 Z. z. v znení zákona NR SR č. 348/1999 Z. z. sa v § 10 v bode 5 písm. c) píše, že na dodávku periodickej a neperiodickej tlače nemusí byť uzatvorená zmluva.

Ako máme postupovať pri úhradách preddavkových (zálohových) faktúr na dodávku novín a časopisov od PNS a iných, pretože príslušné vydavateľstvá bez úhrady preddavkovej faktúry nie sú ochotné jednotlivé čísla nám dodávať?

- Váš problém je známy a poukazuje na to, aká je naša legislatíva. V tomto prípade sleduje len jeden cieľ, aby inštitúcie napojené na štátny rozpočet neplatili dopredu preddavkové faktúry, bez ohľadu na to, ako to v živote naozaj beží (napr. v súvislosti s tlačou). Keďže zákon je zákon, nemožno inak poradiť, ako len to, že treba sa dohodnúť s príslušnými vydavateľstvami. Ak im ide o obchod, mali by na tieto skutočnosti prihliadať a vychádzať vám v ústrety. Odporúčame napísať na Ministerstvo financií SR a upozorniť ich na tento problém, ktorý sa - mimochodom - musí dotýkať i tejto inštitúcie ako rozpočtovej organizácie. Ak platí preddavkové faktúry, tak porušuje vlastný zákon a ak nie, možno vám dá návod, ako na to. My môžeme len uvedené konštatovať.

V máji vyplácame zamestnancovi, ktorý 2. 2. 2000 rozviazal s našou organizáciou pracovný pomer, prémie ešte za rok 1998 (na základe súdneho rozhodnutia). Prémie zdaníme preddavkovou daňou podľa zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov? K prémiám vyplácame aj úroky z omeškania vo výške 17,4 %. Sú tieto úroky od dane oslobodené?

- Prémie, ktoré predstavujú príjem zo závislej činnosti z predchádzajúceho pracovného pomeru, je potrebné zdaniť mesačným preddavkom na daň z príjmov podľa teraz platných predpisov. Úroky z omeškania však predstavujú škodu, ktorá je v zmysle § 4 ods. 2 písm. l) zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov od dane oslobodený príjem.

Zamestnávame študenta na dohodu o pracovnej činnosti - s príjmom 8-tisíc Sk mesačne. Budeme mu môcť spraviť ročné zúčtovanie preddavkov na daň po skončení roka? Môže mať u nás podpísané vyhlásenie k zdaneniu príjmov zo závislej činnosti? Ak si sám platí poistné na zdravotné poistenie, ide o odpočítateľnú položku?

- Študent v čase (kalendárnom mesiaci), keď poberá u vás príjmy zo závislej činnosti, môže podpísať vyhlásenie k zdaneniu príjmov zo závislej činnosti, čím si uplatní nárok na nezdaniteľné sumy základu dane. Nezáleží na tom, či ide o dohodu o pracovnej činnosti alebo iný druh pracovnoprávneho vzťahu. Po skončení roka bude možné vykonať mu ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti za predpokladu, že oň písomne požiada do 15. februára nasledujúceho roka. Bude to ďalej možné za predpokladu, že mal v tomto roku príjmy zo závislej činnosti len od jedného zamestnávateľa alebo viacerých postupne za sebou a iné druhy príjmov nemal (nebude mať). Ročné zúčtovanie mu bude možné vykonať bez ohľadu na to, či mal alebo nemal podpísané vyhlásenie k zdaneniu príjmov zo závislej činnosti (lebo príjem bol zdanený preddavkom na daň). Všetky nárokové nezdaniteľné sumy sa mu dodatočne zohľadnia pri výpočte dane z príjmov za celé zdaňovacie obdobie (kalendárny rok). Poistné na zdravotné poistenie je odpočítateľnou (výdavkovou) položkou na účely výpočtu čiastkového základu dane z príjmov zo závislej činnosti (v preukázanej výške) v zmysle § 6 ods. 12 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z

Od 1. 1. 2001 začala platiť novela zákona o daniach z príjmov (v zmysle zákona č. 358/2000 Z. z.), ktorá sa týka aj sadzby základnej náhrady pri pracovných cestách podnikateľov. Používam osobné vozidlo nezaradené do majetku firmy a nie je mi jasné, či v tomto roku môžem uplatňovať túto sadzbu pri pracovných cestách. Ak áno, v akej výške?

- S účinnosťou od 1. 1. 2001 bol novelizovaný zákon č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov tromi zákonmi. V zmysle zákona č. 358/2000 Z. z. došlo okrem iného k zmene v tom zmysle, že ak pracovnú cestu vykonáva podnikateľ vlastným motorovým vozidlom, o ktorom neúčtuje alebo neúčtoval ako o majetku využívanom na podnikanie, má nárok, okrem iných výdavkov, aj na náhradu výdavkov za spotrebované pohonné látky a sadzbu základnej náhrady (§ 24 ods. 2 písm. j/ nový bod 5. zákona č. 366/1999 Z. z.). V súčasnosti je sadzba základnej náhrady za 1 km jazdy platná vo výške 4,60 Sk.

Jana Zátopková

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.