Alpský ekonomický drak

Švajčiarsky hospodársky zázrak sa nekončí

Švajčiarska ekonomika naďalej funguje ako povestné švajčiarske hodinky. Aj susedné vyspelé priemyselné krajiny ako Rakúsko a Francúzsko zaostávajú za alpským ekonomickým drakom. Dokonca ani európsky hospodársky kolos, Nemecko, nestačí držať krok so svojím južným susedom. Zatiaľ čo v Nemecku považujú za úspech pokles nezamestnanosti v apríli 2001 na 9,5 % (marec tohto roka 9,8 %) a v USA nezamestnanosť stúpla v apríli 2001 na 4,5 % (mesiac predtým 4,3 %), Švajčiari naďalej udržiavajú nezamestnanosť na hranici snov - pod 2 %.

Ako v tejto súvislosti uvádza domáci denník Der Zürcher Oberländer, po poklese nezamestnanosti vo Švajčiarsku koncom marca 2001 na úroveň 1,8 % sa riaditeľ SECO (Statssekretariat für Wirtschaft) Jean-Luc Nordmann vyjadril, že očakáva pokles nezamestnanosti. Vývoj mu dal za pravdu. V apríli nezamestnanosť znovu klesla na 1,7 %. Podľa oznámenia SECO bolo v apríli registrovaných 63 032 nezamestnaných osôb - čo je menej o 2593 ako v marci. Počet voľných miest sa zvýšil o 522 na 14 037. Zvlášť potešujúcou skutočnosťou je, že podiel dlhodobo nezamestnaných na trhu práce klesol z tretiny pred rokom na šestinu. Ďalší pokles nezamestnanosti nemá len sezónny podklad, hoci švajčiarske hospodárstvo rastie pomalšie ako pred rokom, dá sa podľa Nordmanna nazvať nárast hrubého domáceho produktu robustným. Nezamestnanosť bude v dôsledku toho aj vďaka hospodárskemu nárastu ďalej klesať. V bežnom roku počíta sa s priemernou nezamestnanosťou menšou ako 65 000. Nakoľko švajčiarske hospodárstvo vzrastie v nadchádzajúcom roku o 2 %, môže sa aj v roku 2002 počítať s poklesom nezamestnanosti na 60 000.

Švajčiarsko však má aj svoje nemalé problémy. Hrubá zadlženosť štátu vzrástla koncom decembra 2000 na 108,1 mld. frankov, a to aj napriek vysokému prebytku štátneho rozpočtu. V niektorých odvetviach hospodárstva badať nedostatok pracovných síl. A to je práve rubom mince tohto zázraku, čo podčiarkuje aj spomínaný švajčiarsky denník. Trh práce v krajine alpského draka zjavne vysychá. Podľa Nordmanna mnohé odbory hospodárstva ako stavebníctvo, strojárenstvo, informatika, zdravotníctvo a školstvo, len veľmi ťažko získavajú kvalifikované pracovné sily. Najpostihnutejším je stavebníctvo, ktoré muselo v krízových časoch uplynulého desaťročia rušiť podstatnú časť stavieb a početné kvalifikované sily nútené k preorientovaniu, rekvalifikácii, dnes stavebníctvu chýbajú.

Karol Dučák, ml.

Zürich