Limitujúcim faktorom sú peniaze

Slabé a silné stránky liptovských okresov

Región horného a dolného Liptova tvoria dva okresy, Liptovský Mikuláš a Ružomberok. Jeho osobitosťou sú prírodné krásy, ktoré popritom, že ich treba zachovať neporušené, poskytujú veľa možností na rozvoj cestovného ruchu, na ktorom Liptov stavia mnohé podnikateľské aktivity. Región je zo sociálnoekonomického hľadiska pomerne stabilizovaný a svoju zásluhu má na tom aj štátna správa. Jej predstaviteľom sme v tejto súvislosti položili sedem otázok, ktorých spoločným menovateľom je stratégia rozvoja a jeho priority. Odpovedali na ne prednostka Okresného úradu v Ružomberku Ing. arch. Iveta Hatalová a prednosta Okresného úradu v Liptovskom Mikuláši Ing. Jaroslav Lehotský.

1. Aké rozvojové programy v okrese považujete za prvoradé?

2. Sú podložené dostatočným množstvom finančných zdrojov?

3. Ako hodnotíte úroveň pomoci z predvstupových fondov EÚ?

4. Rozvíja sa spolupráca podnikateľskej sféry a štátnej správy vo vašom regióne podľa

vašich predstáv?

5. Predstavte našim čitateľom slabé stránky a niektoré prednosti za svoj okres.

6. Ste spokojní s navrhovaným územno-správnym členením?

Ing. arch. Iveta Hatalová:

1. V súčasnej situácii považujeme za priority rozvoja okresu Ružomberok programy, ktoré by prispeli k využitiu rozvojového potenciálu regiónu, zníženiu nezamestnanosti a zvýšeniu kvality života obyvateľov okresu. Budúcnosť vo svetle rovnovážneho rozvoja sa viaže na:

- premenu ľudského vedomia - zmenami mentality, spojené s európskou integráciou a cezhraničnou spoluprácou, ktorá vyplýva z vplyvu vyššieho vzdelania a hierarchie ľudských hodnôt, a tiež posilnenia vzdelávacieho a osvetového potenciálu,

- rozvoj infraštruktúry – modernizácia a rekonštrukcia cestnej siete, železničnej dráhy, podieľanie sa na programe výstavby diaľnic, rozširovaní plynofikačnej a kanalizačnej siete,

- rozvoj turistiky – organizovanie turistického ruchu v regióne, tvorbu špeciálnych programov pre rôzne záujmové skupiny turistov (program pre priaznivcov poznávacieho a kúpeľného cestovného ruchu, turistiky, vodných športov, lyžovania...),

- ochranu životného prostredia – viazanú na vysoké štandardy ochrany prírody, ktoré plne umožnia využívanie prírodného potenciálu, prílevu investícií do ekologickejších technológií v záujme znižovania odpadov, čistoty ovzdušia a povrchových vôd, a tým aj atraktívnosti prostredia pre návštevníkov regiónu,

- systém informácií a prezentácií regiónu – tvorbu a využívanie programov prezentácií, ktoré tvoria dobrý obraz regiónu navonok,

- podporu malého podnikania, založeného na potenciáli regiónu

Ing. Jaroslav Lehotský:

1. Okres patrí medzi ekonomicky i sociálne stabilné. Poloha okresu a jeho prírodné danosti dávajú predpoklad rozvoja cestovného ruchu v širšom slova zmysle. Pozornosť orientujeme na vidiecku turistiku, špeciálne agroturistiku. Prvé kroky v tejto oblasti urobili PD Smrečany, PD Východná, ale i súkromný podnikateľ Ing. Staroň z Pavčinej Lehoty. Nájdu sa však i ďalší. Chceme vybudovať cykloturistické trasy s využitím možností poskytnutia finančných prostriedkov z programov EÚ. Na nedostatku finančných prostriedkov zatiaľ stojí i projekt cykloturistického chodníka z Liptovského Mikuláša do Liptovského Trnovca. Možnosti vidíme i v rozvoji tradičných odvetví priemyslu v Liptove. Predovšetkým elektrotechnického s prepojením na Vojenskú akadémiu, Teslu a Alcatel Slovakia v Liptovskom Hrádku. Vo svojich programoch venujeme pozornosť napĺňaniu Koncepcie štátnej bytovej politiky do roku 2005 s výhľadom do roku 2010. Dobrá spolupráca je v tejto súvislosti so samosprávou obcí najmä Vyšná a Nižná Boca, Važec, Jamník, Liptovská Sielnica a samosprávou miest Liptovský Mikuláš a Liptovský Hrádok. Veľmi dôležitým je i program starostlivosti o životné prostredie. Chceme dobudovať rozostavané ČOV a ďalej sa zamerať na malé domové čistiarne. Venovať pozornosť dobudovaniu kanalizácie, vodovodnej siete a plynofikácii.

Ing. arch. Iveta Hatalová:

2. Popravde musím konštatovať, že finančné zdroje, ktoré sú potrebné na pokrytie rozvojových potrieb okresu, nie sú dostatočné. Podpora z rôznych štátnych fondov je administratívne a časovo takmer nedostupná, okrem ŠFRB. Z toho vyplýva, že spoliehať sa musíme hlavne na regionálne zdroje, t. j. rozpočty mesta a jednotlivých obcí okresu. Významným zdrojom ekologických investícií je najväčší podnik na území okresu – SCP, a. s., ktorý investoval do ekologizácie výroby celulózy a papiera v posledných rokoch niekoľko miliárd Sk. Spoliehame sa aj na to, že reforma verejnej správy posilní rozpočty miest a obcí do tej miery, že budú môcť rýchlejším tempom plniť svoje rozvojové zámery.

Ing. Jaroslav Lehotský:

2. Všetko však naráža na nedostatok finančných zdrojov, čomu by mohlo pomôcť okrem iného dôsledné a optimálne uplatňovanie priamych a nepriamych nástrojov finančnej politiky štátu, zabezpečenie odbytu produkcie, vytvorenie politickej klímy priaznivej na vstup zahraničného kapitálu. Angažovať samosprávy formou združovania finančných prostriedkov na vybudovanie infraštruktúry spolu so správcami sietí. Takto pripravené lokality by sa stali zaujímavými pre investorov.

Ing. arch. Iveta Hatalová:

3. Túto pomoc zatiaľ nepociťujeme. Je to pre nedotiahnutie administratívnych opatrení do takého štádia, aby sme mohli fondy PHARE 2000, ISPA a SAPARD naozaj využívať. Privítali by sme špecializované agentúry, ktoré by zabezpečili odborné spracovanie potenciálnych projektov do takej formy, aby sme sa skutočne dopracovali k finančným prostriedkom z fondov EÚ.

Ing. Jaroslav Lehotský:

3. Pomoc prostredníctvom predvstupových fondov EÚ nie je na očakávanej úrovni. Je to i dôsledok toho, že niektoré fondy ešte s financovaním na Slovensku nezačali. Tiež slabou informovanosťou o možnostiach využitia finančných prostriedkov EÚ zo strany príslušných inštitúcií, pričom často sú informácie poskytnuté s veľmi krátkou lehotou predloženia projektov, hoci ide o projekt veľkej finančnej náročnosti. Súvisí s tým aj značný podiel finančných prostriedkov, s ktorými musí predkladateľ projektu disponovať, ako aj nepripravenosť z našej strany predložiť vhodný projekt. Tieto prostriedky sú určené predovšetkým do najviac zaostávajúcich regiónov Slovenska. Máme rôzne problémy, ale sme radi, že okres nepatrí do kategórie slabších. Najistejšie prostriedky, aj keď je ich málo, sú štátne.

Ing. arch. Iveta Hatalová:

4. Je ťažké hovoriť o rovnocennej spolupráci v tom prípade, ak zo strany štátu nie sú dostupné žiadne finančné zdroje, ktorými by bolo možné aspoň doplnkovo podporiť niektoré prioritné podnikateľské oblasti. Zo strany štátnej správy v tomto čase a za týchto podmienok ide o kontrolnú, resp. represívnu činnosť, vyplývajúcu zo súčasnej legislatívy, teda o kontrolu dodržiavania zákonov. Určitým podielom ide tiež o zvýšenie úrovne informovanosti medzi podnikateľmi a štátnou správou. Na kvalitu komunikácie si nemôžem sťažovať, i keď niekedy výnimka potvrdzuje pravidlo.

Ing. Jaroslav Lehotský:

4. Rozvoj spolupráce podnikateľskej sféry a štátnej správy v našom regióne je na dobrej úrovni. Pravidelne štvrťročne sa stretávame s podnikateľmi z oblasti priemyslu, potravinárstva, predsedami PD, lesného hospodárstva a podobne. Vzájomná informovanosť je vítaná. Pripomienky z týchto stretnutí v rámci kompetencií posielame na príslušné orgány.

Ing. arch. Iveta Hatalová:

5. Okres Ružomberok je staronovým okresom (stal sa ním po 30-ročnej prestávke) a ako každý iný, má svoje slabé aj silné stránky. Určite by bolo príjemnejšie, keby som mohla menovať len silnejšie stránky, skutočnosť je oveľa prozaickejšia. Medzi slabé stránky patrí značná vertikálna členitosť územia, znečistené životné prostredie, nedostatočná vybavenosť väčšiny obcí kanalizačnou a plynofikačnou sieťou, silná závislosť ekonomiky okresu od jedného veľkého podniku, pomerne vysoká nezamestnanosť a aj nedostatočná sieť obchodov a služieb. Na druhú stranu váh by sme mohli položiť dobrú geografickú a dopravnú polohu, vysokú lesnatosť územia, atraktívne prírodné prostredie, nadpriemerný výskyt minerálnych a termálnych vôd, rozvinutý priemysel, vybudované kontajnerové prekladisko v Liskovej, kvalifikovanú pracovnú silu a širokospektrálne dobre vybudovanú sieť stredného a vysokého školstva.

Ing. Jaroslav Lehotský:

5. Slabé stránky:

- nepriaznivý demografický vývoj,

- nevyužitie termálnych a geotermálnych vôd (Liptovská Kokava, Liptovský Mikuláš – Ráztoky, Pavčina Lehota, čiastočné využitie – Liptovský Ján),

- slabá vybavenosť technickej infraštruktúry v niektorých obciach,

- nedostatočný prílev zahraničného kapitálu,

- nemáme poslanca z okresu v NR SR,

- stagnácia ekonomického rozvoja.

Za silné stránky považujeme:

- prírodné podmienky pre rozvoj cestovného ruchu, zaujímavé kultúrne pamiatky,

- dobrú prístupnosť – blízkosť letiska Poprad, perspektívne využitie letiska Mokraď,

- výborné klimatické podmienky na pestovanie všetkých druhov letných a zimných športov,

- existenciu schopných PD a lesných závodov,

- tradíciu podnikov kožiarskeho, strojárskeho, drevárskeho, textilného, elektrotechnického a potravinárskeho priemyslu,

- nezamestnanosť nižšiu ako je celoštátny priemer (12,27 percenta 30. 9. 2000),

- veľký počet vysokoškolsky vzdelaných pracovníkov,

- značný počet stredných škôl a vysokú školu s fakultami vojenského, aj civilného smeru,

- väčšiu časť okresu pokrývajú veľkoplošné chránené územia so svojimi ochrannými pásmami – TANAP a NaPANT,

- okres patrí medzi územia s vysokou kvalitou podzemných vôd vrátane termálnych a geotermálnych.

Ing. arch. Iveta Hatalová:

6. Áno, dá sa povedať, že navrhovaný model vystihuje názory a potreby občanov nášho okresu (12 krajov a symetrický model členenia.) Dúfame, že pri rozhodovaní o sídle kraja, resp. župy, prevážia racionálne argumenty a centrom sa stane Ružomberok.

Ing. Jaroslav Lehotský:

6. V súvislosti s návrhom územno-správneho členenia je potrebné v prvom rade postúpiť v prijímaní dokumentov na úrovni vlády a parlamentu SR, ktoré urýchlene zaistia reformu verejnej správy na Slovensku v prospech občanov. Navrhujeme, aby o sídle VÚC a SC rozhodli až novozvolené regionálne samosprávy na základe kompetencií, finančných tokov a kontrolných mechanizmov, ktoré dodnes nie sú presne stanovené.

(pf, eb)