Primálo od prezidenta

Peter Kasalovský

Iba právomocami silný prezident by mohol svoj prejav označiť ako správu o stave republiky. Alebo, že by sa vnímal vo väčšej časti verejnosti ako veľká a inšpirujúca pravda. Či skôr ako výpoveď o realite všedných dní a o cestách-necestách k lepšiemu životu.

Prezident SR R. Schuster napriek tomu, že bol zvolený priamo občanmi, nepatrí medzi silných právomocami. Po svojom zvolení nevyužil šancu, aby sa stal jednou z pevných autorít v spoločnosti. Aj preto, že bol dlhšie mimo politiky pre vážnu chorobu.

Jeho piatkový prejav v parlamente nebol síce nezaujímavý, ale nespĺňal kritériá správy o stave republiky ani svojím obsahom. Čiže nebol, ale ani verejnosťou sa neprijal ako najvyšší signál na potrebné zmeny v domácej politike, a najmä na obrat výsledkov.

Premiér M. Dzurinda vyhlásil aj to, že bol ním sklamaný preto, lebo sa prezident priklonil k šíriteľom skepsy. Niekoľko kritických minút o pomeroch v hospodárstve a sociálnych dôsledkoch, o kríze politiky a mnohých vzťahov naozaj neobjavilo Ameriku.

To, čo prezident v piatok povedal, sa do určitej miery opiera o realitu videnú časťou občanov. Na analýzu príčin sa však neodhodlal, a teda zákonite neponúkol také riešenia, ktorým by verejnosť spontánne tlieskala. Neoznačil sa však spoluzodpovedným za vývoj.

Prezidentom prezentované stotožnenie sa s niektorými závermi o hospodárskom a sociálnom vývoji zo strany AZZZ SR, ZPZ SR a Slovenskej priemyselnej a obchodnej komory bolo prakticky jedinou kritikou vládneho kabinetu, ktorá je nespochybniteľná.

Spochybniteľný je však prezidentov záver, že rozpad SDK sa začal vznikom SDKÚ. SDK predsa deklasovala návrat časti jej lídrov k svojím pôvodným stranám. Aktuálne volebné preferencie však potvrdzujú, že M. Dzurinda konal prezieravo, a nie rozbíjačsky.

Bolo trápne počuť, aké sú vzťahy medzi ústavnými činiteľmi, najmä predsedu vlády M. Dzurindu voči prezidentovi republiky. Prezident tak zverejnil náznakovo hlbokú krízu, z ktorej sa stále dá vybŕdnuť buď vzájomnou ústretovosťou, alebo rozsobášom.

Aj keď napätie medzi prezidentom a premiérom nie je neznáme v politických a hospodárskych kruhoch, tak pospolitý ľud je ním právom dotknutý, ba možno aj urazený. Vyjadrení v tom zmysle, nech idú od seba, ktoré majú svoju logiku, bolo a bude akurát dosť.

Prezident opäť vyhlásil, že sa cíti byť prezidentom všetkých občanov, pričom v pamätných voľbách zvíťazil vďaka podpore súčasnej koalície. Akoby si však nepotvrdzoval, či je tak vnímaný všetkými občanmi. Nie je vylúčené, že by bol nepríjemne prekvapený.

Obsahom ani formou piatkového prejavu nepreskočil svojho predchodcu. Ambíciou by malo byť zjednocovať, ale v tomto konkrétnom čase vďaka svojej či vyžadovanej zahľadenosti istým smerom sa ocitol takpovediac v protiprúde a bez spontánnych ovácií.

Snaha o úprimnosť je síce cenná, ale je to príliš málo od prezidenta republiky. Ešte v piatok ho začal nasledovať premiér M. Dzurinda, ktorý rezolútne odmietol personálne zmeny vo svojom kabinete, a tak naordinoval vládnej koalícii nové ťažkosti s metabolizmom.

Peter Kasalovský