Jedna či dve právnické komory?

Rozporuplné názory na novelu zákona o advokácii

Aj advokát je právnik a aj komerčný právnik môže svojho klienta zastupovať pred súdom. V čom je teda rozdiel? Komerčný právnik neobhajuje občanov vo veciach trestných a nevzťahuje sa naňho povinnosť obhajoby zo zákona, tzv. ex offo. Potrebujeme dva typy právnikov, ktorí slúžia klientom? Návrh novely zákona o advokácii, ktorú Legislatívna rada vlády SR odporučila vláde schváliť v novom znení so zapracovanými pripomienkami, rieši implementáciu smerníc Európskej únie v oblasti poskytovania služieb právnej pomoci. Navrhovaná úprava umožňuje aj zahraničným subjektom poskytovať služby právnej pomoci a takisto rieši otázku vzájomného uznávania kvalifikácie v tejto oblasti. S istou nevôľou sa však stretol zámer vytvoriť novelou aj legislatívne predpoklady na zlúčenie Komory komerčných právnikov (KKP) SR so Slovenskou advokátskou komorou (SAK). Áno alebo nie? Je či nie je zlúčenie na prospech tejto krajiny a jej občanov, klientov právnych služieb? Je či nie je na prospech súčasných komerčných právnikov a advokátov? Názory sa líšia:

Za: Z priebehu výsledkov doterajšej prípravy novelizačných projektov vyplýva, že aproximácia zákona o komerčných právnikoch je prakticky neuskutočniteľná, pretože v štátoch EÚ nemá svojho pendanta. Členovia Komory komerčných právnikov SR nemajú možnosť požiadať o uznanie svojho profesijného titulu v členských štátoch EÚ, pretože v týchto štátoch neexistuje takýto typ právnika.

Ján Čarnogurský, minister spravodlivosti predsedovi Komory komerčných právnikov SR JUDr. Ing. Jaroslavovi Brdovi 17. 8. 2000

Proti: Je vecou samotných komôr a najmä členov KKP, aby rozhodli o podmienkach a prípadnom zlúčení so SAK. Zlúčenie „zo zákona“ považujem vzhľadom na doterajší vývoj v tejto oblasti za nedemokratické a priamo nesúvisiace s aproximáciou práva.

JUDr. Mária Krošláková, generálna riaditeľka sekcie Úradu vlády SR - Inštitútu pre aproximáciu práva v stanovisku k listu ministra spravodlivosti adresovanom JUDr. Brdovi 5. 9. 2000

Aproximácia tohto zákona vôbec nezávisí od nejakého pendanta v krajinách EÚ. Podľa môjho názoru predmetom aproximácie je implementovanie relevantných predpisov EÚ do slovenského práva. Ide o to, umožniť právnikom z krajín EÚ výkon povolania na území Slovenskej republiky za podmienok daných komunitárnym právom. Predmetom aproximácie nášho práva, teda podľa môjho názoru, nie je vytvoriť podmienky na pôsobenie slovenských právnikov v krajinách EÚ, to je v rámci platných predpisov EÚ predmetom negociácie, vyjednávania o našom vstupe. Najnovšia smernica č. 98/5/EC nevyžaduje pendanta, ale „kompetentný orgán“. KKP plne podporuje prioritu politiky vlády Slovenskej republiky, naše zapojenie do európskych integračných štruktúr. Práve preto nechce vytvárať prekážku týchto snáh tým, že by neumožnila za európsky konformných podmienok vstup záujemcov - právnikov z krajín EÚ.

Popri negatívnom názore samotných komerčných právnikov nejestvujú ani v súvislosti s prípravou nášho vstupu do EÚ objektívne dôvody na likvidáciu KKP SR. Viem však pochopiť, že vzhľadom na postavenie komerčných právnikov na trhu právnych služieb či vzhľadom na majetok komory nadobudnutý z príspevkov jej členov môžu pre takéto riešenie jestvovať subjektívne dôvody.

Jaroslav Brda, predseda KKP SR ministrovi J. Čarnogurskému 11. 9. 2000

Za: Existencia dvoch právnických komôr na Slovensku vykazuje viacero nevýhod a neviem uviesť žiadnu výhodu. Medzi nevýhody patria zvýšené náklady na prevádzku oboch komôr. Existencia dvoch komôr vytvára podmienky pre negatívnu konkurenciu kedykoľvek v budúcnosti, ak by niektorá z komôr znížila odborné alebo etické podmienky pre svoje členstvo. Takéto podmienky vytvára už samotná skutočnosť, že advokáti sú povinní zastupovať aj v trestných veciach, a to prípadne na základe menovania ex-offo, ale komerční právnici nemajú takúto povinnosť. Trestné obhajoby sa vo veľkej miere uskutočňujú za odmenu stanovenú vyhláškou, ktorá nedosahuje výšku odmeny dohodnutej vo väčšine civilných zastupovaní medzi právnym zástupcom a jeho klientom. Existencia dvoch právnických komôr vyžaduje osobitnú úpravu pre obe komory v zákonoch upravujúcich povinné právne zastupovanie v niektorých druhoch konaní (napríklad pred ústavným súdom).

Podľa návrhu novely zákona o advokácii, aj na základe princípov práva EÚ, ku ktorému sa približujeme, Slovensko ide umožniť zahraničným právnickým firmám otváranie si kancelárií na Slovensku na základe princípu reciprocity. To vystaví slovenských právnikov konkurenčnému tlaku zahraničných právnických firiem. Slovenské právnické firmy lepšie uspejú v konkurencii so zahraničnými právnikmi, ak bude za nimi stáť jedna veľká silná právnická komora.

Z uvedených dôvodov ministerstvo spravodlivosti pripravuje novelu oboch zákonov tak, aby došlo k zlúčeniu oboch komôr. Členovia ani jednej z existujúcich komôr nesmú byť zlúčením znevýhodnení.

Ján Čarnogurský J. Brdovi 5. 10. 2000

Proti: Pokiaľ budeme komerční právnici, pán minister má dosť obmedzené možnosti, aby nás nútil zastupovať „ex-offo“. Ale hneď ako by nás napchal do toho vreca s advokátmi, tak tam tie možnosti sú. Prvý problém spočíva v tom, že by nás vôbec niekto nútil, aby sme sa zaoberali vecami, ktorým nerozumieme a ktorými sme sa doteraz jednoducho nezaoberali. My sme mali doteraz zo zákona vylúčené zaoberať sa trestnoprávnou agendou, takže jej ani nerozumieme, lebo sa špecializujeme na obchodné právo. A vďaka tomu, že sa naň špecializujeme, môžeme byť dobrí. Druhý problém spočíva v oblasti odmeňovania. Tí, ktorí robia ex-offá, sú jednak smiešne odmeňovaní a ešte aj tie smiešne odmeny im štát vypláca s mnohomesačným oneskorením. Riešenie pána ministra spočíva v tom, že doteraz nadáva 1500 advokátov a keby sa mu to podarilo, tak bude nadávať 3000. Sú tam teda dve veci, jednak strata špecializácie, jednak ekonomická nevýhodnosť. Lebo zase treba povedať otvorene, že obchodné právo je najlukratívnejšou časťou, pretože tam sú peniaze.

JUDr. Ing. Jaroslav Brda, predseda Komory komerčných právnikov SR

Za: Niekoľkomesačná diskusia o pripravovanej právnej norme sa vo väčšine prípadov zúžila na problematiku zlúčenia Slovenskej advokátskej komory s Komorou komerčných právnikov SR, hoci rieši veľa ďalších dôležitých otázok týkajúcich sa problematiky poskytovania právnych služieb. Novela zákona o advokácii nie je likvidačná, pretože zachováva kontinuitu pôsobenia komerčných právnikov v oblasti poskytovania právnych služieb. Naopak, rozširuje ich právomoci o možnosť zastupovať klientov pred súdom v trestných veciach, ktorú doteraz mali len advokáti. Každý člen KKP sa po prijatí novely automaticky stane advokátom, teda členom SAK bez toho, aby musel skladať advokátsku skúšku. Kritici naznačujú, že v pozadí pripravovanej novely je úsilie SAK získať monopol na poskytovanie právnych služieb v lukratívnej oblasti obchodného práva. Advokáti aj v súčasnosti riešia prípady obchodného práva. Naopak, súčasný stav vytvára dojem, akoby komerční právnici boli špecialisti na obchodné právo. Komerční právnici neabsolvovali žiadnu odbornú skúšku, ktorá by ich oprávňovala vyvolávať takýto dojem. Novela rozširuje právomoci SAK voči advokátom pri pozastavení výkonu advokácie alebo ich vyčiarknutí zo zoznamu advokátov. Detailnejšie definuje práva a povinnosti advokáta pri výkone povolania. Navrhovaná úprava je aj v záujme občanov - potenciálnych klientov. Na priblíženie slovenského práva k legislatíve EÚ sú v novele zákona o advokácii podstatné ustanovenia, ktoré umožnia advokátom členských krajín EÚ vykonávať advokáciu na území SR. Novela zákona o advokácii nie je nástrojom likvidácie komerčných právnikov, ale má zabezpečiť kvalitnejšie poskytovanie právnych služieb a zjednotenie nášho zákonodarstva s právom EÚ. Kritici pripravovaného zákona sa však nezaoberali ďalšími dôležitými zmenami, ktoré novela obsahuje. Ich prijatie bude bezpochyby garantovať novú kvalitu poskytovania právnych služieb.

JUDr. Štefan Detvai, predseda Slovenskej advokátskej komory v Sme 7. 3. 2001

Za: Paralelne s novelizáciou zákona o advokácii sa v roku 2000 pripravoval aj návrh novely zákona SNR č. 129/1991 Zb. o komerčných právnikoch v znení zákona č. 149/1994 Z. z. Pri vypracúvaní oboch návrhov zákonov sa však ukázalo, že sledovanú implementáciu možno bezproblémovo vykonať len v prípade advokátov - členov SAK, kde podľa smerníc EÚ (napr. č. 77/249 EHS/1977 a č. 98/5-ES/1998) sú adresne vytvorené potrebné právne podmienky a profesijné predpoklady. Iná situácia je u komerčných právnikov, ktorí v štátoch EÚ nemajú svojho pendanta. V nomenklatúre právnikov podľa uvedených smerníc sú síce popri advokátoch zahrnutí aj solicitori, barristeri (Spojené kráľovstvo, Írsko), ide však o profesijné typy, ktoré na rozdiel od komerčných právnikov pôsobia aj v oblasti trestného práva. (S tým rozdielom, že iba barrister môže vystupovať pred súdom a ide o anglosaské zvykové právo, pozn. red.) Tento zásadný rozdiel je prekážkou, ktorá vylučuje možnosť, aby komerčný právnik bol plnohodnotným subjektom implementácie a integrácie v súlade s kritériami EÚ.

Z hľadiska medzinárodných záujmov Slovenskej republiky a jej začlenenia do európskych štruktúr je zamýšľaná zákonná úprava nielen žiaduca, ale dokonca nevyhnutná. Legislatívne nezastrešenie právnych pomerov komerčných právnikov z hľadiska princípov komunitárneho práva a integračných opatrení je totiž rizikovým faktorom nielen pre ich ďalšie pracovné pôsobenie v zjednocujúcej sa Európe, ale ujmou aj pre politiku štátu a jeho úsilie o plnohodnotné členstvo v EÚ. Zlúčenie oboch komôr má napokon svoje vecné výhody. V silnejúcej konkurencii so zahraničnými advokátmi bude výhodnejšie, aby záujmy slovenských účastníkov zastupovala jedna stavovská komora a nie dve.

JUDr. Juraj Ďurovčík v Bulletine slovenskej advokácie 1/2001

Advokáti a komerční právnici v SR

Podmienky zapísania do zoznamu členov komory

Slovenská advokátska komora

- plná spôsobilosť na právne úkony

- VŠ vzdelanie z právnickej fakulty v SR alebo nostrifikovaný doklad o získaní právnického vzdelania na VŠ v zahraničí

- aspoň 3-ročná prax advokátskeho koncipienta

- zloženie advokátskej skúšky

- bezúhonnosť

- zloženie sľubu do rúk predsedu komory

- na základe písomnej žiadosti a po zložení sľubu profesori a docenti vysokých škôl v odbore právo

- na základe písomnej žiadosti toho, kto bol najmenej 5 rokov zapísaný v zozname komerčných právnikov

Komora komerčných právnikov SR

- plná spôsobilosť na právne úkony

- VŠ vzdelanie z právnickej fakulty v SR alebo uznané právnické vzdelanie z VŠ v zahraničí

- aspoň 5-ročná právnická prax alebo 3-ročná prax právneho čakateľa u komerčného právnika

- zloženie odbornej skúšky

- bezúhonnosť

- zloženie sľubu do rúk predsedu komory

Výkon povolania

advokáti

- obhajujú občanov v trestnom konaní

- zastupujú občanov a právnické osoby pred súdmi, štátnymi orgánmi a inými právnymi subjektmi

- spisujú listiny

- poskytujú právne rady

- spracúvajú právne rozbory

komerční právnici

- poskytujú právnu pomoc fyzickým a právnickým osobám, najmä vo veciach súvisiacich s ich podnikateľskou činnosťou

- zastupujú v konaní pred súdmi, notármi, štátnymi orgánmi

- poskytujú právne rady

- spracúvajú právne rozbory

- spisujú zmluvy a iné listiny

Zdroj: zákon č. 132/1990 o advokácii a zákon č. 129/1991 o komerčných právnikoch