Odklad pre ekológiu je nebezpečný

Recyklácia odpadových olovených akumulátorov

Ešte v roku 1993, po schválení plánu odpadového hospodárstva do roku 2005 vládou SR, spoločnosť Mach Trade Sereď, ponúkla ministerstvu životného prostredia podnikateľský zámer recyklácie odpadových olovených akumulátorov. Po konzultáciách so zahraničnými odborníkmi firma vypracovala projekt s technológiou, ktorá je zavedená v EÚ a v ďalších 37 ekologicky vyspelých krajinách sveta. V SR sa po rozdelení federácie organizovaný zber použitých akumulátorov značne zhoršil. Bol to následok zmeny vlastníka Zberných surovín a aj toho, že jediný spracovateľ tohto odpadu zostal v Česku. Odhadovaný výskyt batérií predstavuje ročne okolo 10- až 12-tisíc ton. V roku 1994 sa podarilo vyzbierať a vyviezť do zahraničia 1453 ton a o rok na to 2880 ton. Viac ako štyri pätiny tohto odpadu skončili teda

voľne v prírode,

na skládkach či v spaľovniach. V tom čase sme nemali potrebnú technológiu na efektívnu recykláciu, ani fungujúci systém zberu. Spoločnosť zo Serede, v spolupráci s ministerstvom životného prostredia, prisľúbila vytvoriť také podmienky, ktoré zabezpečia zneškodňovanie odpadových akumulátorov dodaním do recyklačného závodu. Jeho výber podmieňovala ochrana životného prostredia, minimálna prepravná vzdialenosť k spracovateľovi. Ako optimálna sa ukázala 80 km od Bratislavy lokalita v Seredi - bývalá Niklová huť, v tom čase v likvidácii, ktorá vyhovovala aj z hľadiska rozmiestnenia recyklačných závodov v regióne Európy. Ďalším z kritérií bola veľkosť typu trhu. Vzhľadom na veľmi malý trh v SR nemeckí odborníci navrhli, aby z hľadiska rastu motorizácie bola kapacita spracovania budovaná na 30-tisíc ton.

Do skúšobnej prevádzky v závode Mach Trade, podľa zástupcu firmy Ing. Jána Kamenického, ju sprevádzkovali pred piatimi rokmi. Počas nej sa spracovalo celkovo 8750 ton odpadových olovených akumulátorov. V súčasnosti sa spracúva ročne okolo 8500 ton. Náročné je zabezpečenie tohto odpadu od obcí a miest, problémom tiež zostáva zber od fyzických osôb. Až 65 % vyradených akumulátorov z celkového množstva

10-tisíc ton

tvoria akumulátory z osobných áut. V roku 1997 vypracovali v spolupráci s ministerstvom životného prostredia tzv. Komoditný program zberu a recyklácie týchto akumulátorov.

Seredský závod je najväčším recyklačným spracovateľom nebezpečného odpadu v SR. Po trojročnej prevádzke získala firma, ako poznamenal J. Kamenický, nové skúsenosti s jeho využitím. Vo veľmi krátkom čase (1 - 2 roky) sa môže SR vyrovnať najvyspelejším štátom Európy. Potrebujeme však legislatívne podmienky, najmä pre fyzické osoby, občana musíme motivovať. Podľa štatistiky totiž vychádza, že až 6000 ton odpadových akumulátorov patrí práve občanovi. Čo sa týka zberných miest, ako najvhodnejšie sa ukazujú čerpacie stanice, umiestnené v katastrálnych územiach miest a obcí. Okrem služby motoristom by táto akcia priniesla do pokladníc obcí a miest okolo 50 až 120 mil. Sk. Taká je cena kontajnerizácie po prepočte, keby každá obec mala minimálne jeden kontajner. V obciach podľa údajov vzniká 1,6 milióna ton komunálnych odpadov ročne, z toho 1 % sú problémové odpady. Akumulátory tvoria asi tretinu zo všetkých problematických odpadov.

Spoločnosť Aku-Trans je najväčším dodávateľom odpadových akumulátorov, dodáva vyše 50 % zo všetkých vyzbieraných batérií. Firma ponúkla, že zabezpečí

bezplatný odvoz

akumulátorov zo všetkých čerpacích staníc v SR k spracovateľovi - Mach Trade, ak by bola prijatá koncepcia zberových miest na čerpacích staniciach. Recyklačný závod má uzatvorené dodávateľské zmluvy s takmer sto dodávateľmi a závod ma priamo uzatvorené zmluvy s vyše 4000 pôvodcami. Súčasný stav je v podstate uspokojivý. Problémom zostáva zber od fyzických osôb. Zmenu tohto stavu je možné dosiahnuť podľa doterajších skúseností len koordinovaným postupom štátnej správy a subjektov, ktoré v tejto sfére pracujú. Podmienky zberu v EÚ a u nás sú porovnateľné. Čo sa nedá porovnávať, sú ekonomické podmienky a legislatívne normy podielu financovania systému zberu a recyklácie pôvodcami odpadu. V SR bol vypracovaný návrh zberu dopravy a recyklácie akumulátorov, ktorého výstupy boli zakotvené do nového zákona o odpadoch. Od neho závisí úspešnosť komplexného zberu a recyklácie odpadových akumulátorov. Po zavedení účinného zberu bude reálne dosiahnuť 98- až 100-percentnú úspešnosť zberu v tejto oblasti. Zavedením

recyklačného poplatku

sa v SR vytvoria ekonomické podmienky na efektívne nakladanie s odpadmi. Významná je i orientácia na domáceho spracovateľa. Jedným z dôvodov je ustavične sa sprísňujúci systém obmedzovania pohybu nebezpečných látok cez hranice štátov a ich zneškodňovanie. Napríklad na konferencii členských štátov Bazilejského dohovoru boli navrhnuté ďalšie bariéry, obmedzujúce medzištátnu prepravu nebezpečných odpadov. Najnižšia hranica finančných garancií pre medzištátnu prepravu v prepočte na koruny je okolo 50 mil. Sk. Nemenej dôležité je, že v súčasnosti ceny kovov na svetových trhoch majú nestabilnú úroveň. Cenové výkyvy spôsobujú, že o ne nie je záujem zo strany spracovateľov. Vtedy vzniká vážne ohrozenie ekológie v krajinách, ktoré nevlastnia špičkové spracovateľské technológie na nebezpečné odpady. Na zreteli by malo byť, že

nebezpečný odpad

sa nesmie dostať voľne do životného prostredia a ohrozovať životy ľudí. Naopak, vytvoriť také podmienky, aby sa spracoval čo najkratšou cestou. Zlých skúseností je aj v SR dosť. Bezohľadnosť k životnému prostrediu je dosť rozšírená, skôr sa dnes hľadajú dôvody, ako túto problematiku neriešiť, a to je chyba.

Eva Berčíková