Váhanie daňového poradcu

Píšte na adresu redakcie, faxujte na číslo 07/6381 0413 alebo mailujte do schránky: nazory@hd-dennik.sk

Naša spoločnosť mala transformačný problém z dôvodu zrušenia platiteľa dane z pridanej hodnoty ku 31. 12. 1999. Zákon číslo 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov má veľa legislatívnych dier a pre našu firmu zrušenie platiteľa DPH znamenalo dosahy nielen na zvýšenie nákladovosti v roku 1999 a aj v roku 2000, ale aj na jednorazový finančný odtok (tlak na cash flow) - t. j. jednorazový vysoký doplatok DPH ešte za zdaňovacie obdobie roku 1999 - čo spôsobovalo problémy pri účtovnej závierke a exaktnom uzatvorení hospodárskeho výsledku za účtovno-zdaňovacie obdobie roku 1999. Pritom na presné vyčíslenie týchto dosahov boli dve rozdielne metodiky (lebo zákon o DPH bol nejasný, preto sme požiadali o metodické usmernenie MF SR a ÚDR SR a daňového poradcu, člena SKDP) medzi Ústredným daňovým riaditeľstvom SR v B. Bystrici a ministerstvom financií - Sekciou daňovou a colnou v Bratislave. O stanovisko k tomu sme požiadali známeho daňového poradcu, ktorý však svoj názor na problém niekoľkokrát zmenil - raz sa alibisticky priklonil k názoru MF SR, potom dal za pravdu ÚDR SR. Ako vnímať takého daňového poradcu, ktorý začne takto strečkovať a stráca našu dôveru? Ako vyriešiť daný problém?

- Vaša citlivá otázka odráža častú realitu praxe na Slovensku, pretože daňová legislatíva v SR je v prudkom pohybe, čo má za následok nestabilné a nejasné daňové zákony. To vôbec neprispieva k stabilite podnikateľského prostredia a k vládou deklarovanej podpore podnikania a privátneho sektora v SR. Z hľadiska daňového hedgingu (obozretnosť smerujúca k maximálnemu zaisteniu rizika z dôvodu platby daní) v danom prípade by sme sa priklonili k takému riešeniu, ktoré podporia v prípade daňového sporu dve strany odborníkov proti jednej - bez ohľadu na kombináciu týchto strán a bez ohľadu na to, či je takýto návrh riešenia pre vašu firmu výhodnejší alebo nie. To znamená, ak Slovenská komora daňových poradcov - zastúpená konkrétnym daňovým poradcom a Ústredné daňové riaditeľstvo SR tvrdia jedno, ale MF SR tvrdí druhé - preferovali by sme názor dvoch odborných úrovní proti jednej. V danom prípade by sme sa priklonili k takému riešeniu, ktoré podporia v prípade daňového sporu dve strany odborníkov proti jednej - bez ohľadu na kombináciu týchto strán a bez ohľadu na to, či je takýto návrh riešenia pre vašu firmu výhodnejší alebo nie. V danom prípade aj z dôvodu novelizácie zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov - kde od roku 1999 podľa ustanovenia § 103 ods. 1 platí, že Ministerstvo financií SR rozhoduje už len v sporných prípadoch o spôsobe zdanenia týkajúcich sa len tých daňových subjektov, ktoré majú sídlo a bydlisko v zahraničí (pozri § 103 ods. 1, písmeno b/). To znamená, že nerozhoduje už len o domácich daňových subjektoch (daňových rezidentoch) zo Slovenska. V praxi môže rezonovať aj iný názor, a síce, že MF SR je predkladateľ a navrhovateľ všetkých daňových zákonov a ako taký je najkompetentnejší podávať k nim

výklad

- čo by mohlo urobiť spôsobom uvedeným v ustanovení § 103 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. To znamená, že MF SR môže (t. j. aj nemusí) vydať opatrenie na zamedzenie nezrovnalostí vzniknutých z uplatňovania daňových predpisov. Toto opatrenie uverejňuje ministerstvo vo svojom publikačnom orgáne a vyhlasuje v Zbierke zákonov Slovenskej republiky uverejnením oznámenia ministerstva o jeho vydaní.

Predpokladáme, že váš prípad to nie je, lebo zadanie vašej otázky by v danom prípade bolo zrejme diametrálne odlišné. Na margo korektnosti a serióznosti daňového poradcu v danom prípade by nami odporučený postup bol nasledujúci:

Preskúmam vždy kvalitu garancie (t. j. výšku poistky), ktorú ponúka konkrétny daňový poradca, ešte skôr ako s ním podpíšem kontrakt o spolupráci. Ak je jeho poistka na úrovni desiatok miliónov a môj predpokladaný problém vo firme predstavuje nižšiu sumu (alebo na úrovni poistky daňového poradcu) ako poistka daňového poradcu a okrem toho mám na neho referencie na jeho úspešnosť nielen z teórie (napríklad odborné články v ekonomickej literatúre), ale aj z praxe (konkrétne vyriešené daňové kauzy a konkrétne docielené daňové úspory dosvedčené ľuďmi, ktorým dôverujem) - tak jeho služby použijem. Vždy ich však žiadam nielen v ústnej, ale aj, a najmä

v písomnej podobe

- s podpisom a pečiatkou. Pri strečkovaní s jeho názorom mu znížim honorár (napríklad za časové straty a nekvalitu) alebo ho v budúcnosti viac pre firmu neangažujem. Pretože súčasťou práce nielen kvalitného manažéra firmy, ale aj dobrého daňového poradcu je aj schopnosť analyzovať, prijať a zniesť riziko. Ak tento atribút absentuje - je to pre mňa signál, že bonita (kvalita) daňového poradcu je pre mňa nedostačujúca. Hoci platí, že v dnešnom zložitom období patríme všetci k učiacim sa organizáciám, čestný daňový poradca v prípade zložitej objednávky akejkoľvek firmy na jeho služby (superťažký daňový problém) - musí klienta dopredu upozorniť

na možné riziká,

na potenciálne alternatívy a predpokladané ťažkosti. Ak to urobí a klient jeho služby prijme, musí ich zaplatiť - už len na ňom záleží, či ich bude aj akceptovať ako smerodajné pre záver svojho rozhodnutia. V osobitne zložitých prípadoch (v daňových sporoch za veľké peniaze) by som uprednostnil tímové rozhodnutie viacerých expertov - t. j. vyžiadal by som si stanovisko nielen jedného, ale minimálne troch daňových poradcov.

Ing. Emil Burák, PhD.