Ako investovať do podielových fondov

Aj napriek postupnému rozvoju kolektívneho investovania v posledných rokoch na Slovensku stále väčšina obyvateľov uprednostňuje zaručený spôsob uloženia svojich úspor na termínované vklady do bánk. Investovanie do výnosovo atraktívnejších podielových fondov naráža na určitú averziu spoločnosti, ktorá takmer výhradne plynie zo slabej informačnej základne o tomto druhu zhodnotenia finančných prostriedkov. Na priblíženie kľúčových oblastí investovania do podielových fondov Hd oslovil výkonného riaditeľa Asociácie správcovských spoločností (ASS) R. Scherhaufera.

Aké základné otázky by si mal potenciálny investor do podielových listov zodpovedať?

- Základnou otázkou, ktorú si musí investor zodpovedať, je, čo od investície očakáva, prečo chce investovať, aký je dôvod investície, aký bude predpokladaný účel použitia zhodnotených prostriedkov? Napr. zabezpečenie vzdelania detí, zabezpečenie sa do dôchodku, kúpa nehnuteľnosti, krátkodobá špekulatívna investícia a pod. Druhou otázkou by malo byť trvanie investície, či je ochotný viazať prostriedky len krátkodobo, napr. 1 rok alebo dlhodobo, trebárs 10 – 15 rokov. Ďalej, či ide o jednorazovú investíciu alebo či investícia bude realizovaná prostredníctvom pravidelných súm počas dlhodobejšieho obdobia. Toto sú základné otázky, od ktorých sa dá odvíjať ďalej.

Aký je váš názor na vnímanie fenoménu rizika v SR?

- Riziko je pojem, s ktorým sa často stretávame v bežnom živote, ale len málo ľudí si uvedomuje, čo to vlastne riziko je. Občania sa najčastejšie stretávajú s tzv. kreditným rizikom dlžníka. Ide o riziko z nezaplatenia alebo oneskoreného zaplatenia. S týmto typom rizika sa stretli aj občania, ktorí zverili svoje peňažné prostriedky tzv. nebankovým subjektom. Medzi najzákladnejšie riziká v oblasti finančných trhov patria politické, geografické a menové riziká. Investor musí zvažovať politickú stabilitu krajiny, hospodársky cyklus regiónu a menu investície. Ďalším členením rizika je trhové riziko a jedinečné riziko. Trhové riziko sa nedá ovplyvniť. Je to vlastne aktuálny vývoj na akciových trhoch – reprezentovaný akciovými indexmi a vývojom úrokových sadzieb v prípade dlhových cenných papieroch. Jedinečné riziko reprezentujú jednotlivé tituly (investície). Takéto riziko sa dá úspešne minimalizovať vhodnou diverzifikáciou. Využíva sa vzťah medzi jednotlivými cennými papiermi nazývaný negatívna korelácia. Znamená to, že ak sa kurz (výnos) jedného cenného papiera pohybuje smerom dole, kurz (výnos) iného cenného papiera sa pohybuje smerom hore. Pre úspešnú diverzifikáciu rizika je nevyhnutné vytvoriť portfólio cenných papierov z dostatočného počtu cenných papierov.

Môžeme riziko nejako kvantifikovať?

- Riziko sa kvantifikuje ako štandardná odchýlka od priemerného výnosu, a to smerom dole aj hore. Paradoxne, riziko je však aj vyššie zhodnotenie, ako sme očakávali.

Môžeme merať riziko z historických údajov a rovnako je možné odhadovať riziko aj do budúcnosti. Ak zoberieme určité časové obdobie z minulosti, napr. 10 rokov vývoja konkrétneho akciového indexu, vieme vypočítať napr. jeho priemerný ročný výnos a rovnako sa dá štatisticky vypočítať aj štandardná odchýlka. V prípade, ak bol priemerný ročný výnos napr. 15 % a štandardná odchýlka bola 20 %, znamená to, že ročné výnosy sa so 68-percentnou pravdepodobnosťou (alebo 68 % času) pohybovali v intervale -5 % až 35 %. S rovnakou pravdepodobnosťou sme teda v týchto rokoch mohli prerobiť 5 % alebo zarobiť 35 %. V prípade odhadu rizika trhu do budúcnosti môžeme využiť kvalifikované odhady analytikov, ktorí na tomto trhu pôsobia.

Akú úlohu zohráva výška finančných prostriedkov pri investovaní do podielových fondov?

- Objem prostriedkov je dôležitý z hľadiska väčšej možnosti namiešať si portfólio z viacerých fondov. S menšou sumou je ťažké investovať napr. do 5 fondov, pretože každý fond má určenú minimálnu výšku investície a tiež výška poplatkov je závislá od investovaného objemu. Pre menších klientov je preto výhodnejšie investovať do zmiešaných fondov, široko zameraných fondov, resp. fondov fondov. S vyššou sumou je možné kombinovať viaceré typy fondov a špecializované fondy.

U nás predávané fondy väčšinou účtujú poplatky pri vstupe do fondu a neúčtujú pri výstupe z fondu. Takisto majú väčšinou sadzobník poplatkov, kde výška poplatku klesá v závislosti od objemu investície. Naše správcovské spoločnosti si môžu účtovať maximálne 5-percentný poplatok pri vstupe alebo výstupe z fondu. Vo vyspelých štátoch je bežné, že výška vstupného poplatku je rovnaká bez ohľadu na výšku investície, často aj 6 %. Namiesto sadzobníka poplatkov sa využívajú rôzne marketingové odnože fondov vytvárané z rovnakého (jedného) portfólia. Na jedno portfólio môže byť naviazaných viac tried fondov. Môže byť napr. fond bez vstupných poplatkov s nízkou vstupnou investíciou určený pre širokú verejnosť, avšak s vyšším poplatkom za riadenie portfólia.

Aké je základné členenie podielových fondov?

- Základná klasifikácia rozdeľuje podielové fondy podľa trhového rizika na fondy peňažného trhu, dlhopisové fondy, akciové fondy, zmiešané fondy a fondy fondov. Asociácia správcovských spoločností chce v blízkej budúcnosti prijať metodiku pre jednoznačné určenie zaradenia fondu do konkrétnej kategórie. Charakteristika peňažného fondu spočíva v tom, že fond investuje výlučne do nástrojov peňažného trhu, musia tu vystupovať fixne úročené cenné papiere, nesmú tu byť zahrnuté akcie. Celková durácia, tzn. priemerná splatnosť takéhoto portfólia nesmie byť dlhšia ako jeden rok. Ak sa splatnosť pohybuje nad jedným rokom, ide o dlhopisový fond, kde už môžu byť zahrnuté aj akcie do výšky 10 %. V prípade akciových fondov chce Asociácia správcovských spoločností (ASS) prebrať metodiku, v ktorej minimálne 67 % majetku fondu musí byť uložený v akciách. To isté platí pre fond fondov, kde rovnaký podiel majetku musí byť umiestnený do podielových fondov. Zmiešaný fond nemá žiadne obmedzenia.

Podľa použitého investičného štýlu ich delíme na rastový, hodnotový a „slepý“. Vo všeobecnosti to znamená, že rastový investičný štýl je založený na očakávaní rýchlejšieho rastu čistých príjmov podnikov držaných akcií ako zvyšok trhu. Hodnotový štýl zasa znamená, že manažér očakáva rast cien držaných akcií v dôsledku ich neskoršieho „objavenia“ trhom, pretože ich považuje v súčasnosti za podhodnotené. Slepý štýl je niečo medzi tým.

Dlhopisové fondy sa kategorizujú hlavne podľa priemernej kvality dlhopisových titulov v portfóliu, pričom sa využíva rating renomovaných spoločností. Ďalej sa rozlišujú podľa priemernej dĺžky splatnosti dlhopisov v portfóliu, typom emitenta a pod.

Ako si môže potenciálny investor porovnávať výkonnosť jednotlivých podielových fondov?

- Čo sa týka výkonnosti fondov, ktorá je na základe smerníc ASS každý týždeň zverejňovaná v tlači, musíme tento ukazovateľ porovnávať s rovnakým typom fondu (z rovnakej kategórie). Samotné číslo nemá žiadnu vypovedaciu hodnotu. Rovnako je možné výkonnosť porovnávať s tzv. benchmarkom, čo je prevažne kľúčový index konkrétneho trhu, na ktorom fond investuje. Ide o porovnávanie, či výkonnosť fondu prekonala výkonnosť tohto benchmarku alebo priemerného výnosu príslušnej kategórie. Na základe toho sa dá posúdiť kvalita fondu. Výkonnosť sa, samozrejme, musí porovnávať v rámci geografického a menového rizika podľa príslušnej prevládajúcej meny aktív v portfóliu fondu.

Akým manévrovacím priestorom disponujú investori?

- Aj v prípade, že portfólio manažér očakáva pokles príslušného indexu, nemôže z tohto trhu úplne „odísť”. Ak ide napr. o európsky akciový fond so zameraním na technológie, portfólio manažér tohto fondu nemôže presunúť prostriedky napríklad do nástrojov slovenského peňažného trhu alebo do amerických akcií. Nedovoľuje mu to štatút tohto fondu. V tomto prípade spočíva rozhodovanie na investičnom poradcovi, ktorý potenciálnemu záujemcovi do podielových fondov určí, ktorým smerom by sa mal uberať, do akých fondov by mal vložiť svoje prostriedky na základe predikovaného vývoja jednotlivých trhov a prípadne mu pomohol pri presúvaní finančných prostriedkov z fondu do fondu podľa situácie na trhu, najlepšie v rámci príslušnej rodiny fondov tej-ktorej správcovskej spoločnosti. Stále však platí, že najlepší „eliminátor rizika” je čas. Čím na dlhší čas investujeme, tým sa nám znižuje riziko.

Môže aj sám investor aktívne formovať svoju stratégiu?

- Dôležitou skutočnosťou pri správcovských spoločnostiach je tzv. fund family, čo v podstate predstavuje spektrum ponúkaných podielových fondov. Široká škála ponúkaných fondov umožňuje investorovi zmeniť typ fondu a presunúť svoje finančné prostriedky do iných druhov. Prostredníctvom tohto druhu operácie môže sám investor na základe svojich informácií o vývoji trhu presunúť prostriedky napríklad do bezpečnejších dlhopisových fondov, keď akciové trhy prudko padajú. Presuny medzi fondmi zvýhodňujú aj správcovské spoločnosti prostredníctvom nižších poplatkov, vzhľadom na skutočnosť, že investor zostáva stále v konkrétnej spoločnosti a dochádza iba k zmene typu podielových fondov. Takisto môže využiť fond fondov. Tam je presúvanie medzi fondmi zabezpečované práve manažérom fondu fondov, čo je tiež výhoda, pretože sa nemusí aktívne o svoju investíciu starať.

Kedy sa oplatí majiteľovi podielových listov presúvať svoje finančné prostriedky medzi fondmi?- Pri realizácii presunu finančných prostriedkov medzi jednotlivými podielovými fondmi je nezanedbateľným faktorom časový horizont investície. V prípade akciových fondov odporúčam minimálne 3- až 5-ročné investičné obdobie. Vo všeobecnosti však stabilnejší vývoj akciového fondu je zabezpečený až obdobím držania nad 10 rokov. Investorovi sa nemusí vyplatiť krátkodobo vložiť prostriedky do akcií v súvislosti s vysokou citlivosťou akcií na trhové informácie. Ich reakcia sa nevyhnutne odráža vo vysokej rozkolísanosti cien akcií v krátkom období. V dlhodobejšom horizonte si však akciový trh väčšinou drží svoju rastovú líniu. So zvyšujúcim sa časovým obdobím v prípade akciových fondov dochádza k znižovaniu rizika tejto investície a súčasne k stabilizácii priemerného výnosu vo forme nárastu cien akcií.

Podľa čoho by mali byť realizované investičné rozhodnutia v prípade akciových fondov?

- V prípade ak investor uprednostňuje nákup akciových fondov a je ochotný znášať relatívne vysoké riziko, musí si stanoviť určitú predikciu budúceho vývoja trhu. Túto úlohu môže prenechať investičnému poradcovi, ktorý sleduje globálny vývoj v ekonomikách a na základe týchto informácií je schopný s určitou odchýlkou stanoviť smerovanie trhu v rôznych časových horizontoch. Okrem toho je potrebný aj monitoring vývoja trhu v minulosti, ktorý je zosobnený vo vývoji akciových indexov. Tento faktor si môžeme porovnať s výkonnosťou konkrétneho fondu, čo nám prezradí, či portfóliový manažér dosahoval nižšie alebo vyššie výnosy ako celý trh. Investor by si mal zostaviť svoj osobný profil investora a takisto by mal vedieť kvantifikovať svoj sklon k riziku na základe pomeru očakávaný výnos/očakávané riziko.

Akou genézou by mal začínajúci investor nevyhnutne prejsť?

- Podľa môjho názoru kľúčovou stratégiou v prípade akciových fondov je ich postupné budovanie. Začínajúci investor by sa mal orientovať na stabilnejšie segmenty akciových trhov, ktoré združujú akcie najvýznamnejších spoločností, tzv. blue chips. Konkrétnym príkladom môže byť index Dow Jones Industrial Average, ktorý monitoruje vývoj 30 najbonitnejších spoločností v USA. Na základe skúseností môžeme povedať, že tieto akcie vykazujú najnižšiu rozkolísanosť cien a zároveň aj riziko je v tomto prípade najnižšie. To isté sa dá urobiť aj v rámci Európy, môžeme sa oprieť napr. o index DJ Eurostoxx 50. Ďalším stupňom by mohlo byť investovanie napr. do technologických akcií, ktoré síce nesú so sebou vyššie riziko, ale na druhej strane dávajú možnosť neporovnateľne vyšších výnosov. Reprezentantmi sú napr. indexy NASDAQ Composite v USA a index NEMAX 50 v Európe. Toto prvotné rozhodnutie je kľúčové, konkrétny výber fondu potom už nie je až taký podstatný.

Čo vystupuje ako rozhodovacie kritérium v prípade dlhopisových fondov?

- Pri dlhopisových fondoch a fondoch peňažného trhu je potrebné monitorovať tri základné veličiny. Do tejto kategórie nepatrí historická výkonnosť. Po prvé si treba všímať priemerný výnos do splatnosti aktív, ktoré tvoria portfólio fondu. Aká je ich priemerná splatnosť (durácia) a aká je ich priemerná kvalita (rating). Kvalitu dlhopisov určujú renomované ratingové agentúry, ktoré s pomocou využitia vlastnej škály ohodnotia kredibilitu tohto cenného papiera (napr. AAA, C a pod). Dve základné oblasti hodnotenia cenných papierov sú stanovené ako investičné pásmo a špekulatívne pásmo. Dlhopisy patriace do špekulatívneho pásma síce ponúkajú vysoké výnosy, no riziko ich nesplatenia zo strany emitenta je vyššie. Pri dlhopisových a peňažných fondoch vzniká ešte jedno riziko, ktoré nie je primárne pri akciových fondov. Ide o riziko pohybu úrokových sadzieb. Ak si zoberieme dlhopisový fond, ktorý má vysokú duráciu napríklad 4,6, čo znamená, že po 4,6 roku sa prostriedky vrátia, pri zmene úrokovej sadzby o jedno percento hore hodnota fondu klesne o 4,6 %. Pri opačnom pohybe úrokových sadzieb dôjde k zvýšeniu majetku. Pri fondoch peňažného trhu je aj riziko pohybu úrokových sadzieb nižšie vzhľadom na skutočnosť, že portfólio tohto fondu je tvorené investičnými nástrojmi so splatnosťou do jedného roka. Pri dlhopisových fondoch platí práve opačná poučka. Ak investujeme do dlhopisov, ktorých splatnosť je i dlhá, vystavujeme sa vyššiemu riziku z pohybu úrokových sadzieb, samozrejme, ak by sme ho predávali pred splatnosťou.

Existujú nástroje na elimináciu úrokového rizika?

- Na odstránenie úrokového rizika môže investor použiť imunizáciu, čo znamená vytvorenie určitého portfólia fondov, ktoré zabezpečí minimalizáciu negatívneho vplyvu zmeny úrokových sadzieb. Investor si môže skombinovať peňažný fond s dlhopisovým. Názorným príkladom môže byť investícia na 2,5 roka, keď sa investor nevie rozhodnúť medzi dvoma podielovými fondmi. Peňažný fond má duráciu 0,5 roka a dlhopisový 4,5 roka. Ak rozdelíme investíciu do týchto fondov na polovicu, dosiahneme, že naša investícia ponesie duráciu totožnú s obdobím stanoveného investičného horizontu. Ak úrokové sadzby v priebehu obdobia klesnú, investor bude na peňažnom fonde strácať z dôvodu reinvestícií týchto investičných nástrojov za aktuálne nižšie úrokové sadzby. Dlhopisový fond naopak získava na poklese úrokových sadzieb. V prípade rastu úrokových sadzieb platí opačná analógia.

Ako by malo vyzerať optimálne portfólio investora?

- Na podchytenie všetkých potenciálnych rizík si môže investor vytvoriť vlastné portfólio podielových fondov. Množina fondov tvoriacich portfólio sa skladá z nasledujúcich segmentov, z ktorých si investor podľa vlastných preferencií vyberie konkrétny podielový fond. Osobne odporúčam dostať do portfólia korunový peňažný fond a korunový dlhopisový fond. Ak chceme pokryť aj menové riziko, mali by sme pridať európsky dlhopisový a americký dlhopisový fond. V prípade všetkých dlhopisových fondov by malo ísť o najbonitnejšie cenné papiere ohodnotené stupňom AAA. Ďalšia stavba portfólia sa bude skladať z akciových fondov. Najprv zaradíme „bluechipsové“ fondy s hodnotovým investičným štýlom tak americké, ako aj európske a nakoniec „technologické” fondy s rastovým investičným štýlom, rovnako z amerického, ako aj európskeho kontinentu, prípadne sektorové fondy alebo fondy fondov. Vhodné fondy potom vyberieme podľa ich „zavesenia“ na príslušné indexy, podľa poradia, ako sme hovorili, napr. DJIA, DJ Eurostoxx50, NASDAQ Composite a NEMAX 50. Fondy už potom vyberáme na základe ich relatívnej výkonnosti, osobných preferencií, poplatkov, účasťou v rodine fondov a pod.

Čo priniesol prvý štvrťrok 2001 v oblasti podielových fondov?

- Na konci roku 2000 bolo v SR 28 otvorených podielových fondov, v súčasnosti aktívne pôsobí 77 fondov, ktoré ASS eviduje. Objem spravovaného majetku stúpol zo 700 mil. Sk v roku 1998 až na 4,6 mld. Sk v minulom roku. Koncom tohto roka by mohol počet ponúkaných podielových fondov dosiahnuť hranicu 100 a objem majetku by mohol predstavovať 8 až 10 mld. Sk. V najbližších dvoch-troch rokoch by sa mal objem spravovaného majetku pohybovať na úrovni 20 - 30 mld. Sk.

Aké sú predpoklady na rýchlejší rozvoj kolektívneho investovania v SR?

- Prvými subjektmi využívajúcimi investovanie do podielových listov boli veľkí klienti bánk z privátneho bankovníctva. Postupom času dochádzalo k prebudeniu záujmu o fondy aj u obyvateľstva, ktoré začalo presúvať svoje finančné prostriedky z klasických termínových vkladov do výnosnejších podielových fondov. V súčasnosti sa rozbieha aj unit-linked investovanie zo strany poisťovní, ktoré kombinujú životné poistenie s investovaním do fondov. Nízka úroveň úrokových sadzieb z termínových vkladov núti obyvateľstvo prehodnotiť svoje úspory a preorientovať sa na výnosnejšie typy investícií. Takisto ľudia „popálení” z investícii do tzv. nebankových subjektov objavujú podielové fondy ako veľmi moderný a osvedčený spôsob investovania. Podľa môjho názoru, do budúcnosti slovenský trh podielových fondov pôjde cestou pravidelného sporenia. Väčšina fondov ponúka programy sporenia, ktorých jednoznačnou výhodou je, že potenciálny investor nemusí jednorazovo vložiť veľkú sumu, ale môže pravidelne mesačne sporiť menšími sumami. To by mal štát aj daňovo motivovať. Nemenej dôležitým impulzom na rozvoj kolektívneho investovania a v neposlednom rade aj domáceho kapitálového trhu bude dôchodková reforma. Práve penzijné fondy zohrávajú v zahraničí jednu z kľúčových úloh pri rozvoji kolektívneho investovania.

Marcel Tirpák