Stratégia ECB má muchy

Počínanie predstaviteľov Federálneho rezervného systému (FED), obdoby americkej centrálnej banky, a predstaviteľov Európskej centrálnej banky (ECB) nemá veľa spoločné, aspoň tak sa to javí podľa posledných uskutočnených krokov v oblasti peňažnej politiky tak z jednej, ako aj z druhej strany. Na rozdiel od peňažnej politiky FED-u je stratégia ECB založená na niekoľkých nesprávnych princípoch. FED sa vyznačuje pružnosťou svojej politiky preto, lebo sa pred viac ako desiatimi rokmi vzdal monetarizmu: Nebazíruje na skostnatených zásadách a už vôbec nie na cieľoch v mase obeživa. Stará sa o hospodársky rast a zvyšovanie produktivity. Toleruje istý rast cien v jadrovej inflácii. Len okrajovo si všíma rýchly rast cien energií, surovín a potravín. Na druhej strane slabosti ECB sa prejavujú v tom, že v jej prvom pláne je len cenová stabilita, pričom zanedbáva vývoj reálneho hospodárstva. Druhou chybou je, že pohyb cien sa usiluje kontrolovať úrokovými sadzbami. Tým sa investície zdražujú a fakticky proti inflácií bojuje rastom nákladov. To sa môže podariť len vtedy, ak cenový vzostup vychádza z vnútra hospodárstva. V prípade Európskej menovej únie (EMÚ) to tak však nie je. Tretím slabým miestom ECB je podľa mnohých skutočnosť, že sa orientuje na celkovú infláciu a nielen na infláciu jadrovú. A tak vo svojej politike mieša rozdielne prvky - výkyvy na svetovom ropnom trhu, dôsledky choroby šialených kráv, zvyšovanie nájomného, rast miezd alebo ziskov. Štvrtým jej nedostatkom je, že svoju úrokovú politiku robí oprávnenou a odôvodnenou vývojom ukazovateľa množstva peňazí v obehu, M3. Na konci roku 1999 sa ECB rozhodla zvýšiť kľúčové úrokové sadzby o 0,5 %, a to z toho dôvodu, že peňažná zásoba vyjadrená v agregáte M3 zaznamenávala v tom období trvalo vyšší a podľa vyjadrenia ECB aj nežiaduci rast. K ďalším čiastočným úpravám úrokových sadzieb smerom hore potom prikročila v minulom roku ešte šesťkrát. Tento ukazovateľ však nie je podľa niektorých odborníkov vhodný pre indikáciu inflácie. Piatou slabou oblasťou ECB je politika výmenných kurzov. Mnohí kritizujú postoj ECB a tvrdia, že klame, keď tvrdí, že jej na ňom nezáleží. Európska centrálna banka má záujem na posilnení eura, ale nestane sa tak, pokiaľ úroky na doláre budú klesať.

Ak sa konjunktúra v EMÚ bude vyvíjať horšie a v USA lepšie, než sa na začiatku roka predpokladalo, bude to podľa niektorých odborníkov dôsledok rozdielnej politiky na jednej strane ECB a na druhej strane amerického FED-u.

(TASR)